Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

združiť dok. spojiť (význ. 1), zoskupiť, zlúčiť: z. menšie podniky do veľkého; z-ené poistenie; šport. z-ené preteky v behu a skoku na lyžiach; lit. z-ený rým v kt. nasledujú za sebou rovnaké rýmy; lingv. z-ené pomenovanie viacslovné;

nedok. združovať

// združiť sa: podniky sa z-li;

nedok. združovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
združiť ‑í ‑ia dok.; združiť sa

družiť sa -ží sa -žia sa druž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok. kniž. 1. (ku komu) ▶ stávať sa prívržencom niekoho al. spoluúčastníkom niečoho na základe spoločného zmýšľania, spoločných záujmov; syn. pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k Štúrovi sa družili mnohí básnici; Zdalo sa jej, že aj ju považujú v určitom zmysle za vinnú, lebo patrí k Markovi, patrí, druží sa k vinnému. [P. Jaroš]
2. (k čomu) ▶ stávať sa ďalším v počte niečoho; syn. priraďovať sa, pripájať sa: k jeho pozoruhodným vlastnostiam sa družili hlboká ľudskosť a ohľaduplnosť; K tejto kolísavosti družia sa ešte iné slabosti. [M. Figuli]
3. (s čím) ▶ byť v súlade; syn. spájať sa, snúbiť sa: krása sa druží s jednoduchosťou; Dožívate sa veku, keď fyzická sila druží sa so životnou a vedeckou zrelosťou a skúsenosťami. [Pd 1953]
opak. družievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 2pridružiť sa, k 3združiť sa

sceliť niečo rozdelené, nejaké časti, čiastky dať do jedného celku (op. rozdeliť, rozpojiť) • spojiť: sceliť, spojiť dva pozemky; sceliť látkudať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: majetky dali dovedna, dokopy, dohromadypospájať (postupne, viacero častí): autor pospájal príbeh rozličnými epizódamizlúčiťzdružiť: družstvá kedysi zlúčili, združilizjednotiťkniž. integrovať: zjednotiť, integrovať všetky prvkykniž. arondovať: arondovať pozemky


spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


združiť p. spojiť 1, 2, zoskupiť


združiť sa p. zhromaždiť sa 1


zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiťzomknúť: túžba po slobode ich zomklakniž.: stmeliťintegrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svetesceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemkyunifikovaťzastar. unírovať: unifikovať zákony, právozblížiť: spoločné názory nás zblížilizviazaťzdružiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil


zoskupiť usporiadať, dať do skupiny, do skupín • hovor. zgrupovať: zoskupiť, zgrupovať okolo seba milovníkov poéziezdružiť: žiakov združiť do divadelného spolkuzhromaždiťsústrediťzohnať (dať dohromady, obyč. v množstve): všetky veci zhromaždil, sústredil na jedno miestopozháňať (postupne) • zoradiťhovor.: zošikovaťzošíkovať (dať do radu, do šíku, do istého útvaru): zoradiť, zošikovať vojakov do trojstupuzorganizovať: zorganizoval mládež do záujmových krúžkovodb. usústavniť (uviesť, zaradiť do systému): fakty treba usústavniťexpr.: stlupiťzhrčiťzhuknúťzhluknúť (dať do neusporiadaných skupín): stlupiť, zhrčiť ovce do košiarapreskupiť (znova, inak zoskupiť): preskupenie hráčov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

družiť, -í, -ia nedok.

1. bás. (čo k čomu) spájať, pripájať: Od teba bôľ sa učí premáhať, od teba k slzám družiť skvelú dúhu. (Hviezd.)

2. záhr. štepiť kopulovaním;

opak. družievať, -a, -ajú;

dok. k 1 združiť i pridružiť

|| družiť sa

1. (ku komu, k čomu) pripájať sa, priraďovať sa, pričleňovať sa: K Vajanskému druží sa skupina dobrých novelistov. (Vlč.)

2. (s kým, s čím) spájať sa: Fantázia druží sa s veľkým povedomím slovanským. (Vlč.)

3. zried. (okolo koho) zoskupovať sa: mládež sa druží okolo svojich vodcov;

opak. družievať sa;

dok. k 1 pridružiť sa;

k 2, 3 združiť sa


združiť, -í, -ia dok. (koho, čo) spojiť, zoskupiť: z. roľníkov do družstiev; združená pôda;

nedok. združovať, -uje, -ujú

|| združiť sa spojiť sa, zoskupiť sa: roľníci sa združili do družstiev;

nedok. združovať sa

Morfologický analyzátor

združiť dokonavé sloveso
(ja) združím VKdsa+; (ty) združíš VKdsb+; (on, ona, ono) združí VKdsc+; (my) združíme VKdpa+; (vy) združíte VKdpb+; (oni, ony) združia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) združil VLdsam+; (ona) združila VLdsaf+; (ono) združilo VLdsan+; (oni, ony) združili VLdpah+;
(ty) združ! VMdsb+; (my) združme! VMdpa+; (vy) združte! VMdpb+;
(nejako) združiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor