Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zdravý

I. príd.

1. kt. má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou (pri rastlinách škodcami); svedčiaci o tom, op. chorý: z. človek, z-é srdce, z-é ovocie; buďte z-í! z-í ostávajte! pozdravy; z-á červeň (líc)

2. osožný zdraviu: z. vzduch; pohyb je z.; jesť zeleninu je z-é

3. správny (význ. 2); rozumný; želateľný: z. vývin; z-é názory

expr. z. ako buk, orech, ako ryb(ič)ka ap. celkom; nemať z. rozum byť nerozumný; vyviaznuť so z-ou kožou bez úrazu; v z-om tele z. duch;

zdravo prísl.: z. vyzerať

II. zdravý m. zdravý človek: z-í nesmú byť s chorými

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zdravý ‑ého príd. i m.; zdravo prísl.

zdravý -vá -vé 2. st. -vší príd.

-vý/395405±14 1.47: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 61429±5 no/6767 zveda/2756 ži/2224 zdra/2219 pra/1691 láska/1471 spravodli/1145 futbalo/1100 hoto/933 citli/870 zaujíma/861 športo/830 podozri/738 hokejo/724 trpezli/707 filmo/664 (1573/35729)

-vý/395405±14 1.58: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 254676±9 no/37847 celko/6348 zaujíma/4990 sveto/4136 pra/3952 futbalo/3119 zdra/2884 časo/2852 ži/2574 filmo/2005 športo/1992 hoto/1913 daňo/1884 (3890/178180)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2


otužilý ktorý znesie chlad, nepodlieha chorobám a iným nepriaznivým javom (op. neduživý, chudorľavý) • odolnýotuženýpevný: otužilý, odolný organizmus; mať odolné, otužené, pevné zdraviezdravý: zdravé, otužilé telozdatnýsilnýmocný (op. cintľavý): otužilá, zdatná, mocná mládež; otužilé, silné svalstvohúževnatýživotaschopný: otužilé, húževnaté rastliny (op. háklivé) • imúnny (obyč. odolný proti nákaze): je otužilý, imúnny voči chorobám


pevný 1. ktorý dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu a pod.) • tuhýtvrdý (op. mäkký): pevný, tuhý materiál; pevný, tvrdý ľad (op. slabý); pevný, tvrdý obalnerozbitný: nerozbitné sklo, nerozbitná hmotanepoddajnýneohybnýnepružný: nepoddajné, neohybné, nepružné pletivohúževnatý: húževnaté drevotrvácitrvanlivý (odolný proti opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trváca, trvanlivá látkasúdržnýkompaktnýkonzistentný (pevne držiaci pohromade): súdržná, kompaktná masamasívnysilnýhrubý (pevný a obyč. aj mohutný): masívna, silná brána; masívny, silný, hrubý múr (op. slabý, tenký); silná niťkožovitý (majúci vlastnosti kože): pevná, kožovitá schránkaodb. rigidnýexpr. prepevný (veľmi pevný)

2. ktorý má, prejavuje telesnú silu; svedčiaci o tom • zdatnýhovor. dúžizdravýjadrný: zdatný, dúži, zdravý, jadrný chlaptuhýsilnýmocnýpren. oceľový (op. slabý): mať tuhé, silné, mocné, oceľové svalyodolný (op. chúlostivý, háklivý): odolný organizmusdobrý (op. zlý) • železný: mať dobré, železné zdravieurastenývyvinutý (s pevnou telesnou konštrukciou): pevná, urastená, vyvinutá postava dievčaťa

3. vyznačujúci sa duševnou, morálnou pevnosťou, silou vzájomného vzťahu; odolávajúci zmenám, času a iným vplyvom • silnýhúževnatývytrvalýneoblomný: pevný, silný vo viere; pevné, silné puto; húževnatý, neoblomný v presvedčenínezlomnýnezdolnýnezničiteľnýnepoddajný (ktorý nemožno duševne oslabiť, podlomiť): nezlomná, nezničiteľná vôľa; má pevného, nepoddajného duchaskalopevnýtrvalýtrvácnynemenný: skalopevné, trvalé, nemenné rozhodnutienepodkupnýnepodplatnýpren. žulový (o charaktere človeka) • železnýpren. oceľový: mať železné, oceľové nervystály: stály vzťahnezmeniteľnýnezvratnýnepodvratný: nezmeniteľný, nezvratný úmyselkniž.: neochvejnýneotrasiteľnýnerozbornýpren.: nerozbitnýnedobytný: neochvejné priateľstvo; neotrasiteľný základ; nerozborná, nerozbitná jednotanerozlučnýneoddeliteľný (pevne spojený): nerozlučná, neoddeliteľná dvojicasúdržnýstmelenýskĺbenýkniž. zomknutý (tvoriaci pevný celok): súdržný, stmelený, zomknutý kolektívpren. rigidný

4. ktorý je trvalo upevnený • stabilný (op. labilný) • nepohyblivýstacionárnyneprenosný: pevný, stabilný, nepohyblivý bod; nepohyblivý, stacionárny, neprenosný podstavecfixnýfixovaný: fixné lano

5. ustálený dohodou • fixnýstály: pevné, fixné ceny; pevný, fixný, stály plat

6. p. istý 2


rozumný ktorý v konaní a pod. uplatňuje rozum, rozvahu; ktorý sa spravuje podľa rozumu; svedčiaci o tom (op. nerozumný) • rozvážnyuvážlivýsúdny: na svoj vek sú deti veľmi rozumné, rozvážne; rozumné, uvážlivé reči; súdny človeklogický (založený na logike): uviesť logický dôvodmúdry: najrozumnejšie, najmúdrejšie riešenie v danej situáciiinteligentný (vyznačujúci sa inteligenciou; op. neinteligentný): inteligentný tvortriezvy (bez emócií, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohľad na vec, triezve uvažovaniejasný: jasná myseľzdravý: zdravé názoryzried. rozsudný (Hviezdoslav)poet. jasnoumný (Hviezdoslav)


správny2 ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitýriadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob životadobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postupzdravý: mať zdravé názoryracionálny (o výžive) • bezchybnýpresný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhadkorektný: korektná výslovnosť cudzích slovpravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom miesteprimeranýkniž. adekvátnyvhodnýpríhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľuhovor.: akurátnyférférový: dostal akurátny trest; fér, férový chlappekný: pekné predsavzatiespravodlivýoprávnenýodôvodnenýlogický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutiekniž. iron.: samospasiteľnýsamospasný


svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvýčulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľoddýchnutýodpočinutývypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvármladýmladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzorkniž. jarý: starý, ale jarýnestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch

2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvýosviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosachladný (príjemne): chladné ránoneznečistenýzdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)

3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1


triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivýstriezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivýčistýjasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudokzdravý: zdravý rozum

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človekrozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadomchladnokrvnýchladnýracionálnyrozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človekazdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názoryreálnyrealistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovaniesúdny: súdne stanovisko, rozhodnutiepremyslenýuváženýrozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protestzastar.: striezlivýstriezvy: matkina striezlivá povaha

3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchýobyčajnýprostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarovsuchýholýčíry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zdravý príd.

1. ktorý netrpí nijakou chorobou: z. človek, z-é dieťa, z-é zviera, z. strom, z-é ovocie; z-é telo, z-é zuby; z-á mládež, z-á generácia, z. národ, z-é ľudstvo; Pani Clausová sa vrátila zdravá z nemocnice. (Zúb.)

z. ako dub, ako orech, ako buk, ako ryba, ako rybička, ako kremeň celkom, veľmi zdravý; V zdravom tele zdravý duch. (prísl.); ujsť, odísť, dostať sa, vyviaznuť odniekiaľ so z-ou kožou a) bez bitky; b) bez poranenia;

2. ktorý svedčí o zdraví, ktorý je dôkazom zdravia: z-á červeň, z-é líca, z. výzor; z. spánok;

3. osožný zdraviu; hygienicky nezávadný. z. byt, z-é podnebie, z. vzduch; mlieko, ovocie je zdravé, zelenina je zdravá;

4. správny; rozumný: z-á úvaha, z-é názory, z-é súťaženie, z-á politika; robí niečo proti z-ému rozumu niečo nepochopiteľné, nerozumné, nesprávne;

5. v niektorých spojeniach ako súčasť pozdravu: Zdraví choďte! (Min.) Zdraví buďte! (Kal.) Zdraví ostávajte! (Jes-á);

zdravoo prísl.: žiť, vyzerať, rozmýšľať z.;

zdravosť, -ti ž.

zdravý príd
1. (o ľuďoch, zvieratách) dobrého, pevného zdravia: abich mohel zdrawssy bity, a czo budu dluzen panom, chczy wsseczko zaplatity (ZAVAR 1552); ya, Yan Sskornia, gsaucze zdraw na tele y rozumu, chticze zrizeny vczninity dietkam mim (ŽILINA 1594); dobytky zdegssje su zdrawe, tolyko že zima se nam wcžas vkazala a krmow malycžko p. Dlholuczkj bjl zdrawy, a nic se nežalowal (DRAŽKOVCE 1727); a tak magi lide na swu krechkost pamatowatj, pokud gsau zdrawj a čerstwj (CS 18. st); dobri konj ma biti ten, kteri ma tuho, zdrawo, twrdo a žlebowate kopito (PR 18. st)
L. za svojho z-ého života kým mi zdravie slúži, kým som zdravý: zdáwám za swého zdraweho žiwota swé ženě, cožkolwek mám (ŽK 1473); nebo powolawa on (P. B.) tu nie toliko nekterjch zwolenich anebo zdrawjch, ale powolawa wsseckych (CS 18. st); buď zdravý pozdrav: nech ti zdravie slúži: zdrawa buď, Panno Marya (CC 1655); salve: zdraw buď (KS 1763)
F. chtess na tele zdrawym byti, zdraw bud na dussy (MC 18. st) v zdravom tele zdravý duch; gak chcess byti w tele zdrawy, ňepig wyc, gak slussy, gynač roskoss ťe uwede k nemocy po ussy (GP 1782) v striedmosti je zdravie
2. zdraviu osožný, prospešný, správny: a yatra hrubu krew dielagy, slepyčy, kačzyčzy a husy nadzdrawssj (!) sau (HL 17. st); aer salubris: zdrawé powětrj, ljbé (WU 1750); salutaris: zdrawy, užitečny (KS 1763); on ge pase na zdrawjch pastwach (CS 18. st);
x. pren bjda gest bylina zdrawá (BlR 18. st)
3. náležitý, správny, súdny: pany censores podle sweg zdraweg conscientie zeznaly, ze na to gesstye ma doplatit fl 17, den 20 (TRENČÍN 1640); co zdrawý rozum snadno za prawdu býti vzná (LU 1775); vegeta mens: zdrawá mysel (KS 1763);
x. pren zdrawy rosudek od Pana Boha gesste magiczy (BÁNOVCE n. B. 1637);
L. mať z. rozum byť dobrého úsudku: nebo této každý, kdo gen má krupěgi zdrawého rozumu, musý se zhrozyti (NSt 1793); byť z-ho svedomia dobre, správne rozmýšľať: on bywsse zdraweho swedomya (TRSTÍN 1612)
F. prawda gest to syce, že zdrawý rozum w zdrawém těle (StN 1785) v zdravom tele zdravý duch; subst z. m človek dobrého zdravia: zdrawjm neglepssye lekarstwj gest, uložena mjrnost w gedle a w pitj (KoB 1666); nepotrebugu zdrawj lekare, ale nemocnj (MiK 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a zdravý a predbežne et sauf, et momentanément
a zdravý, pribehol tiež et sauf, accourait aussi
bol živý a zdravý était sain et sauf
finančne a ekonomicky zdravé financièrement et économiquement saines
rovnako zdravé ako chlieb aussi sains que le pain
tiež živí a zdraví également sains et saufs
tri zdravé a dobre trois particuliers sains et bien
živý a zdravý, pribehol sain et sauf, accourait
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu