zdrať zderie zderú dok.
1. draním odstrániť, (z)odrať: z. kožu
2. draním zbaviť (kože): z. ovcu
3. hovor. expr. zbiť (význ. 3): z. nezbedníka
● expr. z. niekoho z kože, z. z niekoho kožu a) bezohľadne obrať b) veľmi zbiť;
nedok. zdierať -a
1. k 1, 2
2. expr. okrádať: z-li nás na každom kroku pri každej príležitosti
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodierať • opotrebúvať • ničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu
2. zbavovať zvieratá kože • odierať • zdierať • sťahovať: dral, sťahoval králika
3. p. biť 2 4. p. drancovať
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)
zdierať p. vykorisťovať
zdierať, -a, -ajú nedok. (čo, koho)
1. sťahovať kožu z niečoho, z niekoho, zbavovať kože, odierať: z. koňa, kravu, ovcu
● expr. z. niekoho z (poslednej) kože, z. niekomu kožu bezohľadne mu všetko brať;
2. expr. bezohľadne o všetko oberať, okrádať, vykorisťovať: Boháči, kým nezbohatnú, zdierajú národ. (Heč.);
dok. k 1 zdrať
zdierať sa, -a, -ajú nedok. zried. zodierať sa, drať sa (robotou ap.): (Barbora) pomaly sa zdiera. (Gráf)
zdrať, zderie, zderú, zdratý/-ný dok.
1. (čo) stiahnuť kožu zo zvieraťa, zbaviť niečo kože, odrať: z. psa, mačku, koňa; pren. hovor. expr. z. z niekoho (siedmu, deviatu) kožu veľmi ho okradnúť;
2. hovor. expr. (koho) zbiť, nabiť: Môžem si vyliať na ňom zlosť a zdrať ho vlastnoručne. (Fel.);
nedok. k 1 zdierať