zdediť dok. k dediť: z. dom; z-ené vlastnosti
nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelanie • dostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenanie • zaobstarať si • obstarať si • zaopatriť si • zadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplom • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabát • vziať • zobrať • prísť • dôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k titulu • dosiahnuť • domôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznania • nahromadiť • nabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetok • expr.: nahonobiť • nazhonobiť • hovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazí • zdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si
zdediť získať od predkov (majetok al. genetické znaky) • podediť: zdediť, podediť po rodičoch dom; hrdosť a nadanie zdedil po otcovi • zastar. erbovať
dediť, -í, -ia nedok., zried. i dok. (čo, po kom) získavať, nadobúdať niečo dedením: d. majetok, pôdu; d. po rodičoch, po príbuzných; Dedila po ňom nezákonná dcéra. (Vaj.);
dok. zdediť
|| dediť sa prechádzať z predka na potomka, z generácie na generáciu, tradovať sa: choroby, schopnosti, vlohy sa dedia
zdediť, -í, -ia dok. (čo, čo po kom) získať, nadobudnúť niečo dedením, podediť: z. dom, majetok, pôdu; z. peniaze po rodičoch, po strýkovi; Gianino zdedil sukničkárstvo po otcovi. (Žáry)