dediť, -í, -ia nedok., zried. i dok. (čo, po kom) získavať, nadobúdať niečo dedením: d. majetok, pôdu; d. po rodičoch, po príbuzných; Dedila po ňom nezákonná dcéra. (Vaj.);
dok. zdediť
|| dediť sa prechádzať z predka na potomka, z generácie na generáciu, tradovať sa: choroby, schopnosti, vlohy sa dedia
zdediť, -í, -ia dok. (čo, čo po kom) získať, nadobudnúť niečo dedením, podediť: z. dom, majetok, pôdu; z. peniaze po rodičoch, po strýkovi; Gianino zdedil sukničkárstvo po otcovi. (Žáry)