zbystriť dok.
1. zvýšiť vnímavosť: z. zrak, sluch, z-ená pozornosť
2. zrýchliť (význ. 1): z. kroky;
nedok. zbystrovať
bystriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -renie nedok. (čo) ▶ robiť bystrejším, bystrým; syn. cibriť, cvičiť: b. pozornosť, pamäť, rozum; b. si zrak; Čaj bystrí ducha. [InZ 1999]; Ľudské pokolenie si má bystriť zmysel pre príkaz dejinnej situácie. [LT 1998] ▷ dok. ↗ zbystriť
zaostriť 1. urobiť ostrým, zvýrazniť ostrie (op. zatupiť) • naostriť: zaostriť, naostriť sekeru, nôž • priostriť (urobiť ostrejším): priostrený hrot • zbystriť (urobiť ostro vnímavým): zaostriť, zbystriť zrak, pozornosť na prichádzajúcich • nabrúsiť (zaostriť brúsením): nabrúsiť nôž
2. urobiť končistým, špicatým • zahrotiť • zašpicatiť: kolík zaostril, zahrotil, zašpicatil nožíkom • zastrúhať • ostrúhať: na konci tyč zastrúhala • zried. zakončatiť: ťažká choroba mu už zakončatila nos
3. upraviť prístroj (obyč. optický) do optimálnej polohy • nastaviť: zaostriť, nastaviť ďalekohľad, rozhlasový signál • tech.: justovať • vyjustovať (správne zaostriť) • vyladiť: vyladenie televízneho obrazu • hovor. narichtovať • subšt. naštelovať
zbystriť 1. zvýšiť vnímavosť, reakciu • zaostriť • zostriť: zbystriť, z(a)ostriť zrak, pozornosť • nastražiť • nastrážiť • nastaviť (sluch, uši)
2. zväčšiť rýchlosť, bystrosť (pohybu) (op. spomaliť) • zrýchliť: zbystrili, zrýchlili krok, tempo • zried. znáhliť
zrýchliť urobiť rýchlejším, rýchlym, zväčšiť rýchlosť niečoho (op. spomaliť): zrýchliť tempo práce • zried. znáhliť • zbystriť: znáhlia, zbystria krok • urýchliť • uskoriť (spôsobiť, že niečo nastane skôr): žatvu treba urýchliť, uskoriť • zdynamizovať (dodať niečomu dynamiku, rýchlosť, účinnosť): zdynamizovať dej • priskoriť • prirýchliť (trocha zrýchliť; odb. zrýchliť rast rastlín): priskoriť, prirýchliť zeleninu
bystriť, -í, -ia, rozk. -i nedok. (čo) robiť bystrým, cibriť, ostriť: b. (si) zrak, sluch napínať, pozorne hľadieť, počúvať; b. (si) úsudok, b. (si) pamäť;
dok. zbystriť
zbystriť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo)
1. urobiť bystrým, rýchlo vnímavým al. reagujúcim, vycibriť, zaostriť: z. sluch, zrak, pozornosť;
2. zrýchliť: Výkrik decka zbystril jeho kroky. (Barč.) Dáma zbystrí tempo polky. (Ráz.);
nedok. zbystrovať, -uje, -ujú
|| zbystriť sa stať sa bystrým, pozorným, zbystrieť: Ako ma zazrie, zbystria sa mu oči. (Al.);
nedok. zbystrovať sa