zburcovať dok. k burcovať (význ. 1, 2) expr.: z-li ho zo sna; z. na pomoc susedov zaktivizovať; z. svedomie
burcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. expr. 1. (koho, čo; ø) ▶ hlučne, prudko vyrušovať zo spánku, z pokoja, prebúdzať, budiť, rušiť: b. spáčov; b. celý dom; Mohol by si dovoliť aspoň mne, aby som sa vyspala, a neburcovať ma zo sna ešte za tmy! [Ľ. Zúbek] 2. (koho, čo (do čoho/k čomu); ø) ▶ dôrazne, naliehavo povzbudzovať do nejakej činnosti; prebúdzať uvedomenie, podnecovať k niečomu; syn. alarmovať: b. divákov, publikum, spoluhráčov; b. svedomie, verejnú mienku; b. do boja; Odhaľovať, burcovať je jednou z hlavných úloh fotografie. [Pd 1994] 3. zried. (čím) ▶ prudko, búrlivo sa prejavovať; syn. lomcovať: Zlosť burcovala jeho vnútrom. [R. Moric] ▷ dok. k 1, 2 ↗ vyburcovať, zburcovať
podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky
2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov
povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikania • aktivizovať • zaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovine • podnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurz • pohnúť • expr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosť • expr.: vyburcovať • zburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonu • naviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útek • kniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasov • lek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstva • vzpružiť • obodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrila • osviežiť • oživiť: oživiť záujem o vážnu hudbu • kniž. animovať: animovať prítomných do spevu
zburcovať p. podnietiť 1
zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiť • zbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumania • zastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekoho • expr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro! • prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánku • expr.: zduriť • zburcovať • zbútoriť • zbuntošiť • zbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivity • pobudiť • pozobúdzať • poprebúdzať • popreberať (postupne, viac osôb)
2. p. vzbudiť 1
burcovať, -uje, -ujú nedok. expr.
1. (koho i bezpredm.) vyrušovať zo spánku, budiť, prebúdzať, zobúdzať: b. niekoho zo spánku, zo sna; Teraz trochu zdriemol a už ho burcujú. (Rys.)
2. (koho, čo i bezpredm.) podnecovať, povzbudzovať do činnosti, prebúdzať v niekom uvedomenie: Burcuje svedomie ľudu. (Roy) Nový, mocný prúd uvedomelej lásky burcoval ho z niekdajšej apatie. (Urb.); časopis burcuje mládež (Fr. Kráľ), b. do boja za mier, b. národné povedomie;
3. zried. (čím) lomcovať, burácať: Zlosť burcovala jeho vnútrom. (Mor.);
dok. k 1, 2 zburcovať, vyburcovať
zburcovať, -uje, -ujú dok. expr.
1. (koho) vyrušiť zo spánku, prebudiť, zobudiť: z. niekoho zo sna, zo spánku; z. susedov;
2. (koho, čo i bezpredm.) podnietiť, povzbudiť do činnosti, prebudiť v niekom uvedomenie: z. pracujúcich do boja za zachovanie mieru; Len zauchá biedy vedia zburcovať. (Vám.)
|| zburcovať sa zried. prebrať sa zo spánku, prebudiť sa, zobudiť sa: Zburcoval sa svätý Peter. (Ráz.-Mart.)