burcovať, -uje, -ujú nedok. expr.
1. (koho i bezpredm.) vyrušovať zo spánku, budiť, prebúdzať, zobúdzať: b. niekoho zo spánku, zo sna; Teraz trochu zdriemol a už ho burcujú. (Rys.)
2. (koho, čo i bezpredm.) podnecovať, povzbudzovať do činnosti, prebúdzať v niekom uvedomenie: Burcuje svedomie ľudu. (Roy) Nový, mocný prúd uvedomelej lásky burcoval ho z niekdajšej apatie. (Urb.); časopis burcuje mládež (Fr. Kráľ), b. do boja za mier, b. národné povedomie;
3. zried. (čím) lomcovať, burácať: Zlosť burcovala jeho vnútrom. (Mor.);
dok. k 1, 2 zburcovať, vyburcovať
zburcovať, -uje, -ujú dok. expr.
1. (koho) vyrušiť zo spánku, prebudiť, zobudiť: z. niekoho zo sna, zo spánku; z. susedov;
2. (koho, čo i bezpredm.) podnietiť, povzbudiť do činnosti, prebudiť v niekom uvedomenie: z. pracujúcich do boja za zachovanie mieru; Len zauchá biedy vedia zburcovať. (Vám.)
|| zburcovať sa zried. prebrať sa zo spánku, prebudiť sa, zobudiť sa: Zburcoval sa svätý Peter. (Ráz.-Mart.)