zbraň -e ž.
1. nástroj, prostriedok použ. v boji: strelná z., z-e hromadného ničenia; odistiť z.; vyraziť niekomu z. z ruky i pren. predísť argumentom; k nohe z.! na poctu z.! povely; kniž. druh v z-i spolubojovník
2. prostriedok boja bez fyzického násilia: myšlienkové, ekonomické z-e
● → dvojsečná z.; → skrížiť z-e; zložiť z. vzdať sa; publ. so z-ou v ruke ozbrojený;
zbraňový príd.: z-é systémy
zbraň nástroj, prostriedok, ktorým sa bojuje: bodná, strelná zbraň; zaistiť zbraň • zastaráv. zbroj: odobrať vojakom zbroj • výzbroj (vybavenie zbraňami): vojaci s výzbrojou
zbraň, -ne, -ní ž. nástroj, predmet, prostriedok, ktorým sa bojuje: sečná, bodná, strelná z. ďalekonosné z-e, atómové, vodíkové, bakteriologické z-e, z-e hromadného ničenia; zaistiť, odistiť z.;
pren. prostriedok, nástroj, konanie ap. na získanie, dosiahnutie niečoho: Marxizmus je ideologická zbraň komunistov. — Zbraň jej (Maríny) sú slzy. (Sládk.)
● kniž. zodvihnúť z. začať bojovať; skrížiť si s niekým z. (z-e) dať sa do boja; (stáť) so z-ou v ruke ozbrojený; z-e stíchli prestalo sa bojovať; oddych z-í bojová prestávka; druh v z-i spolubojovník; voj. Na poctu z.! Na rameno z.! K nohe z.! povely
(jedna) zbraň; (bez) zbrane; (k) zbrani; (vidím) zbraň; (hej) zbraň!; (o) zbrani; (so) zbraňou;
(tri) zbrane; (bez) zbraní; (k) zbraniam; (vidím) zbrane; (hej) zbrane!; (o) zbraniach; (so) zbraňami;