zbojník -a mn. -ci m.
1. kto zbíja: družina z-ov;
pren. hovor. okrádač
2. expr. lapaj (význ. 1, 2), beťár: ty z. akýsi!
zbojníčka -y -čok ž.;
zbojnícky príd. i prísl.: z. kapitán, z-e piesne; kuch. z-a pečienka mäso pečené obyč. na ražni; z. naladení vojaci;
zbojníctvo -a s.
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín
2. p. samopašník
zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý
zbojník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto zbíja, kto chodí po zboji, lúpežník. Zbojníci boli samí dobrí ľudia (Fr. Kráľ) hrať sa na z-ov;
2. pejor. nečestný, podlý človek, naničhodník, ničomník. Materna je zbojník, čo ich ozbíjal o domov. (Bod.) Jano navolal predsedovi do zbojníkov. (Min.);
zbojnícky príd. i prísl.: z. život, z-e piesne, tance; kuch. z-a pečienka bravčové mäso opekané na ražni; Vojak bol až príliš zbojnícky naladený. (Al.);
zbojníctvo, -a str. lúpežníctvo, zbojstvo;
zbojníček, -čka m. zdrob. expr.: zbojníčisko, -a str. i m. zvel. expr.
(jeden) zbojník; (bez) zbojníka; (k) zbojníkovi; (vidím) zbojníka; (hej) zbojník!; (o) zbojníkovi; (so) zbojníkom;
(dvaja) zbojníci; (bez) zbojníkov; (k) zbojníkom; (vidím) zbojníkov; (hej) zbojníci!; (o) zbojníkoch; (so) zbojníkmi;