zbojník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto zbíja, kto chodí po zboji, lúpežník. Zbojníci boli samí dobrí ľudia (Fr. Kráľ) hrať sa na z-ov;
2. pejor. nečestný, podlý človek, naničhodník, ničomník. Materna je zbojník, čo ich ozbíjal o domov. (Bod.) Jano navolal predsedovi do zbojníkov. (Min.);
zbojnícky príd. i prísl.: z. život, z-e piesne, tance; kuch. z-a pečienka bravčové mäso opekané na ražni; Vojak bol až príliš zbojnícky naladený. (Al.);
zbojníctvo, -a str. lúpežníctvo, zbojstvo;
zbojníček, -čka m. zdrob. expr.: zbojníčisko, -a str. i m. zvel. expr.