blázniť sa (nár. i blázniť), -i, -ia nedok.
1. (o duševne chorých) byť blázon, nemať zdravý rozum, blaznieť: Blázniš sa dnes? (Tim.)
2. správať sa ako blázon, nerozvážne, robiť hlúposti, nerozumné kúsky, blaznieť (sa): Dievčatá sa bláznili. (Jes.) Neblázni, Zuza! (Hor.) Čo je s tebou srdce? Veďže neblázni! (Mih.)
3. hovor. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť po niekom, po niečom, nápadne prejavovať svoju lásku k niekomu, byť zamilovaný, blaznieť (sa): Veď už ani ty nie si Žofkou Perlíkovie, za ktorou sa z dvoch dedín chlapci bláznili. (Kuk.);
dok. k 1 zblázniť sa, poblázniť sa
|| blázniť (koho) zavádzať, zvádzať: A dievča mi neblázni, nechaj na pokoji. (Tim.)
zblázniť sa, -i, -ia dok.
1. (o duševne chorých) stať sa bláznom, stratiť zdravý rozum, zblaznieť, zblaznieť sa, zošalieť: Lekár povedal, že sa (Linka) zblázni. (Vans.)
● je mi do zbláznenia; to je na zbláznenie o veľkom rozrušení, nervozite;
2. hovor. expr. (do koho i bezpredm.) veľmi sa zaľúbiť, poblázniť sa: Klára je celkom zbláznená do neho (do Imra). (Jégé)