blázniť sa -ni sa -nia sa (ne)blázni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. hovor. ▶ prejavovať príznaky duševnej choroby, choromyseľnosti, pomätenosti; syn. blaznieť, blázniť: Začína sa blázniť, syčí ako had, musím odísť, bojím sa pozrieť na perinu. [L. Ťažký]; Zaopatril si od Perlorodku dôvod, že sa nemohol učiť, pretože sa mu otec niečo ako blázni. [P. Hrúz] 2. expr. ▶ správať sa nerozvážne, nerozumne; syn. blaznieť, blázniť, vystrájať, jašiť sa: Vonku sa bláznila Dana so psom. [A. Chudoba]; To robíme veľmi radi a ohromne sa pri tom bláznime. [K. Jarunková] 3. expr. (za kým, za čím) ▶ veľmi po niekom, niečom túžiť; prejavovať silnú náklonnosť (obyč. ľúbostnú) k niekomu; syn. blaznieť, blaznieť sa, blázniť, šalieť: b. sa za maškrtou; b. sa za slobodnými dievčatami; b. sa za každou sukňou; Dievčatá sa za ním bláznili, ale on bol nevšímavý, bol pevný, bol zväzák a veliteľ. [V. Mináč] ▷ dok. k 1 ↗ zblázniť sa
spochabieť (sa), spochabiť sa expr. stať sa pochabým, nerozvážnym, vášnivo sa začať niečomu venovať, začať mať niečo vášnivo rád • expr.: poblázniť sa • zblázniť sa: Čo si sa spochabel?; spochabieť (sa), spochabiť sa do zbierania známok; spochabila sa, pobláznila sa, zbláznila sa do spolužiaka • expr. zochabiť sa (Švantner) • expr.: pojašiť sa • zjašiť sa • hovor. expr.: zmyšiť sa • zmítoriť sa (stratiť rozvahu): vyzerajú, akoby sa boli pojašili, zjašili, zmítorili; zjašil sa za športom; mal sa zmyšiť od radosti
p. aj zaľúbiť sa
zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad • pren.: zahľadieť sa • zapozerať sa • zadívať sa • zaprizerať sa • pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora • expr.: zblázniť sa • poblázniť sa • zjašiť sa • pojašiť sa • zbesnieť (sa) • spochabiť sa • spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť • hovor. expr.: buchnúť sa • bachnúť sa • rachnúť sa • tresnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca • pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní
2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil • pozdať sa • zazdať sa • zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny • hovor. zavidieť sa • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zried. popáčiť sa (Rázus) • zalahodiť • polahodiť: úspech mu zalahodil • zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou • zamilovať si • obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery
3. p. zapáčiť sa 2
zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieť • zošalieť (sa) • zísť z rozumu • pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozume • stratiť rozum • prísť o rozum • pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum? • pomiasť sa • pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominul • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa • expr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivel • expr.: poblázniť sa • zjašiť sa • spochabiť sa • zbesnieť sa • zjančiť sa • zmyšiť sa • pošinúť sa • zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril
2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sa • zošalieť (sa) • pojašiť sa • zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovania • expr.: spochabiť sa • spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčat • hovor. expr.: buchnúť sa • tresnúť sa • rachnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený
blázniť sa (nár. i blázniť), -i, -ia nedok.
1. (o duševne chorých) byť blázon, nemať zdravý rozum, blaznieť: Blázniš sa dnes? (Tim.)
2. správať sa ako blázon, nerozvážne, robiť hlúposti, nerozumné kúsky, blaznieť (sa): Dievčatá sa bláznili. (Jes.) Neblázni, Zuza! (Hor.) Čo je s tebou srdce? Veďže neblázni! (Mih.)
3. hovor. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť po niekom, po niečom, nápadne prejavovať svoju lásku k niekomu, byť zamilovaný, blaznieť (sa): Veď už ani ty nie si Žofkou Perlíkovie, za ktorou sa z dvoch dedín chlapci bláznili. (Kuk.);
dok. k 1 zblázniť sa, poblázniť sa
|| blázniť (koho) zavádzať, zvádzať: A dievča mi neblázni, nechaj na pokoji. (Tim.)
zblázniť sa, -i, -ia dok.
1. (o duševne chorých) stať sa bláznom, stratiť zdravý rozum, zblaznieť, zblaznieť sa, zošalieť: Lekár povedal, že sa (Linka) zblázni. (Vans.)
● je mi do zbláznenia; to je na zbláznenie o veľkom rozrušení, nervozite;
2. hovor. expr. (do koho i bezpredm.) veľmi sa zaľúbiť, poblázniť sa: Klára je celkom zbláznená do neho (do Imra). (Jégé)