Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zblázniť sa ‑i ‑ia dok.

zblázniť sa -ni sa -nia sa (ne)zblázni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie (sa) dok.

blázniť sa -ni sa -nia sa (ne)blázni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. hovor. ▶ prejavovať príznaky duševnej choroby, choromyseľnosti, pomätenosti; syn. blaznieť, blázniť: Začína sa blázniť, syčí ako had, musím odísť, bojím sa pozrieť na perinu. [L. Ťažký]; Zaopatril si od Perlorodku dôvod, že sa nemohol učiť, pretože sa mu otec niečo ako blázni. [P. Hrúz]
2. expr.správať sa nerozvážne, nerozumne; syn. blaznieť, blázniť, vystrájať, jašiť sa: Vonku sa bláznila Dana so psom. [A. Chudoba]; To robíme veľmi radi a ohromne sa pri tom bláznime. [K. Jarunková]
3. expr. (za kým, za čím) ▶ veľmi po niekom, niečom túžiť; prejavovať silnú náklonnosť (obyč. ľúbostnú) k niekomu; syn. blaznieť, blaznieť sa, blázniť, šalieť: b. sa za maškrtou; b. sa za slobodnými dievčatami; b. sa za každou sukňou; Dievčatá sa za ním bláznili, ale on bol nevšímavý, bol pevný, bol zväzák a veliteľ. [V. Mináč]
dok. k 1zblázniť sa

spochabieť (sa), spochabiť sa expr. stať sa pochabým, nerozvážnym, vášnivo sa začať niečomu venovať, začať mať niečo vášnivo rád • expr.: poblázniť sazblázniť sa: Čo si sa spochabel?; spochabieť (sa), spochabiť sa do zbierania známok; spochabila sa, pobláznila sa, zbláznila sa do spolužiakaexpr. zochabiť sa (Švantner)expr.: pojašiť sazjašiť sahovor. expr.: zmyšiť sazmítoriť sa (stratiť rozvahu): vyzerajú, akoby sa boli pojašili, zjašili, zmítorili; zjašil sa za športom; mal sa zmyšiť od radosti

p. aj zaľúbiť sa


zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sazapozerať sazadívať sazaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sapoblázniť sazjašiť sapojašiť sazbesnieť (sa)spochabiť saspochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sabachnúť sarachnúť satresnúť satresknúť sazasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sazazdať sazvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiťpolahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať siobľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

3. p. zapáčiť sa 2


zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieťzošalieť (sa)zísť z rozumupominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozumprísť o rozumpohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sapominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieťzdivočieťzdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sazjašiť saspochabiť sazbesnieť sazjančiť sazmyšiť sapošinúť sazmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sazošalieť (sa)pojašiť sazjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť saspochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť satresnúť sarachnúť satresknúť sazasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

blázniť sa (nár. i blázniť), -i, -ia nedok.

1. (o duševne chorých) byť blázon, nemať zdravý rozum, blaznieť: Blázniš sa dnes? (Tim.)

2. správať sa ako blázon, nerozvážne, robiť hlúposti, nerozumné kúsky, blaznieť (sa): Dievčatá sa bláznili. (Jes.) Neblázni, Zuza! (Hor.) Čo je s tebou srdce? Veďže neblázni! (Mih.)

3. hovor. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť po niekom, po niečom, nápadne prejavovať svoju lásku k niekomu, byť zamilovaný, blaznieť (sa): Veď už ani ty nie si Žofkou Perlíkovie, za ktorou sa z dvoch dedín chlapci bláznili. (Kuk.);

dok. k 1 zblázniť sa, poblázniť sa

|| blázniť (koho) zavádzať, zvádzať: A dievča mi neblázni, nechaj na pokoji. (Tim.)


zblázniť sa, -i, -ia dok.

1. (o duševne chorých) stať sa bláznom, stratiť zdravý rozum, zblaznieť, zblaznieť sa, zošalieť: Lekár povedal, že sa (Linka) zblázni. (Vans.)

je mi do zbláznenia; to je na zbláznenie o veľkom rozrušení, nervozite;

2. hovor. expr. (do koho i bezpredm.) veľmi sa zaľúbiť, poblázniť sa: Klára je celkom zbláznená do neho (do Imra). (Jégé)

zblázniť dk koho urobiť bláznom niekoho: s kwetom musskatowim ma (rimbaba) moc ged s tela wen hnaty skrze pot, koho by w otrawe zblaznyly, w starem pywe waryty a to pytj (HL 17. st); -ovať ndk
1. robiť bláznom niekoho: milowanj sebe sameho to wssecko činj, wislepuge, zdiwočuge, zblaznuge, zatracuge (SK 1697)
2. koho robiť z niekoho blázna, zavádzať niekoho: kral Said do nesmislnosti a welikeg blazniwosti casto razy upadawal: prosim, kdo ho zblaznowal? (MS 1758); infatuo: poblazňugem, zblazňugem, mámjm, hlupého činjm; lympho: oblázňugem, zbláznugem, otresstugem, nemudrého činjm (KS 1763); zblázniť sa dk stať sa bláznom, stratiť zdravý rozum, zblaznieť: kral Ssalamun k posledku se zblaznil (SP 1696); w čem, čo by o nas mládež zmisslela? gedine že sme se na starost zblaznili, skrze čo len by sme gjnym k pohorssenj byli (DuR 1719); hic homo in amentiam incidit: zbláznil se, nemá wssech doma, rozum se mu zwrtl, o rozum prissel (WU 1750); glagrari amentia: wélmy se zblázniti (KS 1763); (pisár) Stiliconis, kterehožto gaknahle Ambrosius wjpowedel, hnedky se zblaznil (CS 18. st); -ovať sa ndk od čoho stávať sa od niečoho bláznom: ta nemoc (padúca nemoc), gessto se ludye od ny zblaznugy a nespy nykda (KLe 1740)

zblázňiť zblázňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zblázniť: →speex →vorbis
alebo sa zbláznila ona ou elle est folle
ste sa zbláznili, moja drahá êtes folle, ma chère

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu