zbierať -a nedok.
1. zhromažďovať na 1 miesto: z. žiakom zošity, z. drevo, huby, popadané ovocie; z. peniaze vyberať; z. (starý) papier, textílie
2. sústreďovať (význ. 2): z. sily, myšlienky
3. zhromažďovať do zbierky: z. známky, motýle
4. nadobúdať, získavať: z. skúsenosti, poznatky
// zbierať sa
1. zhromažďovať sa na 1 mieste, zbiehať sa: mračná sa z-jú, z-li sa mu sliny v ústach
2. hovor. namáhavo sa dvíhať, vstávať: opitý sa z-l zo zeme; pacient sa už z-a zotavuje sa
3. hnisať: zapálená rana sa z-a
zbierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.
zbierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.
hnisať tvoriť a vylučovať hnis • zbierať sa: prst hnisá, zbiera sa • jatriť sa • jazviť sa (často pren.): stará rana sa jatrí, jazví • kvasiť (sa) (o rane) • hovor. hnojiť sa • mokvať • tiecť
hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sa • nakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujú • vŕšiť sa • vrstviť sa • navršovať sa • navrstvovať sa • ukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stole • expr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kúte • zhromažďovať sa • zbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústach • zbierať sa • sústreďovať sa • koncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatu • hovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujú • akumulovať sa: energia sa akumuluje
oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhať • otrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, maliny • ráňať • zrážať • obíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštany • rafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnice • zbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjať • zbíjať • pagať
2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkať • obštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostí • obzobávať • expr. obzobkávať • ozobávať • expr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov
skladať sa 1. byť zložený • kniž. pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkov • zastar. záležať: dom záleží z dvoch izieb
2. konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ • zbierať sa: skladať sa, zbierať sa na podporu, na dar • prispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe
zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sa • hromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadia • zbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajú • kopiť sa • nakopovať sa • vrstviť sa • vŕšiť sa • navršovať sa • navrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy
2. stavať sa na nohy • vstávať • dvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zeme • expr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele
3. p. hnisať
zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, triesky • trhať • oberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, maliny • paberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať klásky • vyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu
2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetu • koncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahu • nadobúdať • získavať • zhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu
zbierať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) trhať plody, ovocie, najmä lesné: z. jahody, maliny, čučoriedky; z. huby;
2. zhromažďovať niečo roztrúsené, rozhádzané, porozsýpané (obyč. po zemi): z. drevo, žalude, klásky; z. smeti, omrvinky;
3. zhromažďovať, sústreďovať na jedno miesto niečo roztratené, nachádzajúce sa na viacerých miestach: z. zošity, výkresy (po vyučovacej hodine); z. hlasovacie lístky, podpisy; z. peniaze robiť zbierku; z. obrazy, známky, porcelán robiť si z nich zbierku; pren.: z. (si) myšlienky sústreďovať sa na niečo; z. odvahu, smelosť osmeľovať sa; z. silu, vôľu pripravovať sa na vykonanie niečoho;
4. hovor. expr. (koho) pomáhať niekomu vstať, dvíhať: Zbili ho tak, že ho museli zbierať. (Vám.)
zbierať sa1, -a, -ajú nedok.
1. hovor. spájať sa dovedna, hromadiť sa, zhromažďovať sa: mračná sa zbierali; pren. expr. sliny sa mi zbierajú mám chuť na niečo;
2. expr. vstávať, dvíhať sa: z. sa zo zeme, zo stoličky, z postele;
3. zotavovať sa, spamätávať sa: pacient sa už zbiera
zbierať sa2, -a, -ajú nedok. hnisať: zbiera sa mu ruka, noha, prst
zbierať [-ie-, -í-] ndk 1. koho, čo zhromažďovať, sústreďovať niekoho al. niečo, čo sa nachádza na viacerých miestach: pan Czobor, ano, y wicze hajduchow k sobe zbyra (SKLABIŇA 1606); p. bergmayster bude zbyerat bratrow (ŠTÍTNIK 1697); ten, ktery w sobotu drywy zbyral, gedno prikazany a to ne welike prestupiwsse, ukamenowan gest (SK 1697); pre skupost hlad trpice, kosti po smetiskoch zbiral (MS 1758); rozkazal gvardian zenam zbirat vagička do sotorička (KC 1791); (Pán) zbjra rozehnatych, kdiž gych uzdrawuge (BlR 18. st); x. pren za časůw apoštolských započjnalo se zebjrati stado Krystowe (PW 1752) o formovaní kresťanskej cirkvi; x. pren aliqvid imrimere in animo vel in animum: ňečo do mysli zbjrati (KS 1763) učiť sa; x. pren prico: zbiram, ffaldugem (AS 1728) skladať, riasiť L. z. vojnu, silu pripravovať, chystať sa: pany Rewagowe sbierali vognu proti wasseg M. (D. ŠTUBŇA 1566 KL); Zozimas silu swú zbjra, aby pred sebu utekagicy (ženu) dohonit mohel (VP 1764) F. kdo pomaly werne zbjra, welky poklad nadobywa (Se 18. st) kto šetrí, sporí 2. čo trhať, oberať, zberať plody, huby, ovocie al. rastliny: zbieraty owocia, ktere z zeme pochazy, to wssecko gim obecne byty ma a gednemu y druhimu vžiwaty slobodno (ZVOLEN 1567); (svedok) mliečze zbieral a nikto ho nebantowal (KRUPINA 1691); (ľudia) lesné gablká zbyrali, které odrazile ze stromúw (PT 1778); brezowi kwet zbirag na popraweni wina (PR 18. st) F. kdo w lete nezbjra, w zyme hladem zmjra (SiN 1678) v lete si treba urobiť zásoby na zimu 3. koho násilím niekoho odvádzať, zajímať: wždiczki chotar swug mauali Pocžarowczi a nikdo nas nezbiral (GALANTA 1664); w hagoch panskich hagnich nebilo Vrana Istwanowi slobodno drewo rubat, a yak se pokusil, hnedky ho hagny panšti zbieraly (K. PODHRADIE 1701) 4. čo, z čoho vyberaním odstraňovať niečo: examurco: utrjtého olega penj odhazugem, s kalu zbjrám (KS 1763); kdiž se slad močy, magu zrna pliwagice na wrchu zbierat a panskemu hydu dawat (NN 18. st); zbieravať frekv k 1: mezitím ay ze zlích kníh mrawnú zlosťú spísaních mnoho dobrého s príhodi zbíráwáme (BR 1785); k 2: pren gestli y ty zleg marnosti rad zbirawass kwiti, snadno mužess na swu psotu do pekla prigiti (GŠ 1758) márnosť, necnosť prináša zatratenie; k 3: poniže czesty w tich dubrawach Hossčzinczy gich (ľudí) zbirawaly, a nie Klissčzinczy (HOŠTINÁ 1722); zbierať sa ndk 1. hromadiť sa, zhromažďovať sa: Turek nenadarmo se zbira a koče anebo vozy nenadarmo vybera a pyta (ZVOLEN 1575); to sem slychala od susedow swich Patrowen, kdj se k nam zbjeraly (s. l. 1597); gestli bi se netzo takeho prihodylo, magj se pak y knapi anebo pacholcy tež z mistry zbyerati (JELŠAVA 1609); collectaculum: mjsto, kde se ňečo zbjrá (KS 1763); cože bywa z desste, ktery se pod zemi zbyra? (UD 1775) 2. chystať sa, zberať sa, poberať sa: cyrkew po mnohych kraginach se gesste zbira na swetlo (Le 1730); klátilo se more, gakžto zbiragicy se na lad (PT 1778) 3. hnisať: welkeg bolesti acprawe za dwa tizne tato opuchlina se zbierala (KRUPINA 1718 E); rozetry flayster na ssatku, prilož teple, kde se zbiera (RT 17. st); kdis se koňowj nad kopitom sbira a ňewges na ktorem miste, merkug, kde černo misto uzres (PR 18. st)