biť, bije, bijú rozk. bi nedok.
1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach
● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;
2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)
3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)
4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)
5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)
6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)
7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)
8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)
9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;
dok. k 2 zbiť, nabiť;
k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť
|| biť sa
1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)
● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;
2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)
3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem
● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;
dok. k 1 pobiť sa
zbíjať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čo do čoho) tlčením, údermi spájať dovedna (obyč. niečo drevené pomocou klincov), stĺkať: z. skriňu, plot; Šibenice zbíjajú. (Lask.)
2. (čo) spájať, stmeľovať. z. syr, maslo do hrúd;
3. (čo) tlčením, údermi zrážať, otĺkať, obíjať: z. orechy, jablká;
4. (čo) odlamovať vrstvy horniny: ban. z. uhlie;
5. zried. (čo) stláčať, zrážať dolu. Prúd dažďa zbíjal dym. (Jes.);
dok. zbiť1
|| zbíjať sa spájať sa, stmeľovať sa do väčších celkov: mokrý sneh sa zbíja; maslo, syr sa zbíja; pren. Kŕdle ľudí sa zbíjali dokopy. (Hor.) dok. Zbiť sa1
zbiť1, zbije, zbijú, rozk. zbi; zbitý dok. (čo)
1. tlčením, údermi spojiť niečo dovedna (obyč. niečo drevené pomocou klincov), stĺcť: z. truhlu, skriňu, policu;
2. tlčením spojiť, stmeliť: z. syr, maslo (do hrúd);
3. tlčením, údermi pozrážať, otĺcť, obiť: z. orechy, jablká; z. kus uhlia, skaly;
4. tlčením, údermi, šliapaním, šľahaním dažďa, krúp ap. poškodiť, dolámať: zbitý jačmeň, zbité pole, zbitá záhrada; pren. Tvoju hrdosť chcem zbiť (Jes.) zlomiť, potlačiť;
nedok. zbíjať1
|| zbiť sa1 spojiť sa, stmeliť sa: Nutno mať na zreteli, aby sa rezance nezbili. (Vans.); pren. Ľudia sa zbili do hŕby. (Jes-á);
nedok. zbíjať sa
zbiť2, zbije, zbijú, rozk. zbi; zbitý dok. (koho, čo) údermi spôsobiť niekomu al. niečomu bolesť, nabiť, ubiť; potrestať bitkou: z. psa, koňa; z. dieťa; z. niekoho po hlave, po chrbte, po rukách; expr. z. niekoho ako koňa, ako psa veľmi; z. niekoho do krvi veľmi, obyč. tak, že začne krvácať; z. niekoho na smrť tak, že môže zomrieť
● chodí ako zbitý (pes) a) nahrbený, skrčený; b) prestrašený, poplašený
|| zbiť sa2 zried. (bezpredm. i s kým) zviesť boj, bitku, dostať sa do bitky, pobiť sa: Vrabce zbili sa nekresťansky. (Ondr.)
zbiť3, zbije, zbijú, rozk. zbi dok. bás. zried. (o srdci) rozbúšiť sa: Srdce jak zvon prudko zbilo. (hviezd.)