Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zbiť -je -jú dok.

1. (zatlčením klincov) spojiť dohromady; takto zhotoviť, stĺcť, pozbíjať, zhlobiť: z. klincami dve laty; búda z-tá z dosák

2. údermi pozrážať na zem, stĺcť, postĺkať: ľadovec z-l obilie, z. palicou orechy

3. údermi spôsobiť bolesť, ubiť: z-li ho do krvi, na smrť

● expr. cítiť sa ako z-tý pes veľmi zle;

nedok. zbíjať -a

1. k 1, 2

2. prepadať a násilím brať; v min. takto prejavovať odpor proti vrchnosti: z. pocestných; z-nie zbojníkov

3. odlamovať vrstvy horniny: z. zbíjačkou uhlie

// zbiť sa nahromadiť sa na 1 mieste: ľudia sa z-li do polkruhu; ovce z-té dohromady;

nedok. zbíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

zbiť ‑je ‑jú dok.; zbiť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

zbiť sa zbije sa zbijú sa zbite sa! zbil sa zbijúc sa zbitý zbitie sa dok.

zbiť zbije zbijú (ne)zbi! zbil zbijúc zbitý zbitie dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

biť bije bijú bi! bil bijúc bijúci bitý bitie nedok. 1. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť; trestať bitkou; syn. udierať: b. niekoho po chrbte, po hnátoch; b. rukou, bakuľou, korbáčom, remeňom; b. deti; b. jemne, silno; dať sa b.; Neznámy ujo sa ho ujal, kým vlastná mama ho bila. [J. Tallo]; Rozvadení a rozhulákaní pastieri plieskali korbáčmi a bili lichvu sukovicami aj bičmi. [V. Šikula]; pren. Myslel by si si, že život bije len teba. [P. Hrúz]
2. ((čím) na čo, o čo, do čoho, po čom, kde) ▶ prudko udierať, zasahovať údermi; syn. búchať, narážať: b. čelom o zem; b. hlavou o stenu; b. do strún gitary; b. na bubon; b. päsťami do stola; dážď, sneh bije do okien, do tváre; voda bije vlnami o brehy; na sluchách, v spánkoch, v tele, do hlavy bije krv; pren. Bili do mňa myšlienky ako drobné meteority do kozmonauta. [A. Bednár]
3. ▶ údermi vydávať zvuk: hodiny bijú; hrom bije; Chápem, keď niekomu srdce bije až v hrdle. [P. Jaroš]; neos. bilo poludnie odbíjalo na hodinách
4. (koho) ▶ verbálne al. písomne na niekoho, niečo útočiť, robiť narážky; syn. kritizovať, pranierovať, napádať: články v novinách ich bijú; riadky bijúce proti krivde; Je teraz vo forme, lebo ho trocha bili v novinách pre jeho kritiku. [J. Sedlák]; Viac mám ako ty pentlíc a tkaníc a majetok nanič, posmievačne a škodoradostne bije do nevesty. [J. Podhradský]
5. (koho, čo) ▶ spôsobovať smrť, ničiť, hubiť: b. šabľami nepriateľa; A potom, mal vari študovať, keď bolo treba biť benderovcov? [K. Lazarová]
6. kart. (čo) ▶ prebíjať, tromfovať vyššou kartou: b. kráľa esom; dolník bije desiatku
7. šport. profes. ▶ prudko zraziť loptu na stranu súpera, smečovať: Bol povestný volejbalový kanón, na sieti bil oboma rukami. [R. Moric]
◘ fraz. biť ako psa, koňa silno, neľútostne; bije jeho posledná hodina hrozí mu smrť; biť do očí byť nápadným, vzbudzovať pozornosť; biť na poplach burcovať, robiť rozruch; biť niekoho, niečo hlava-nehlava kdekoľvek zasiahne; vedieť/uhádnuť/pochopiť, koľko bije pochopiť situáciu, o čo ide ◘ parem. bitého nebi; dobrého koňa netreba biť; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod
▷ opak. bíjať -ja -jajú -jal; bíjavať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ zbiť, k 6 ↗ prebiť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

otĺcť 1. tlčením, údermi poškodiť (obyč. na povrchu) • obiť: otĺcť, obiť riad • pootĺkať • poobtĺkať • poudierať • doudierať • dootĺkať (viac vecí, na viacerých miestach): pootĺkané, poudierané ovocie; doudierané kolená • obtĺcť (dookola): obtĺcť farbu, lak z niečoho • expr.: oplieskať • otrepať: oplieskané, otrepané hrnce

2. údermi, palicou odraziť; ráňaním zhodiť • obiť • obtĺcť: o(b)tĺcť, obiť murivo; otĺcť, obiť orechy • oráňať • obráňať • odroniť • zroniť • zráňať • zbiť (plody zo stromu): oráňať, odroniť jablká, zráňať gaštany • pootĺkať • poobtĺkať • poobíjať • poodbíjať • poráňať • pozrážať • pozhadzovať • postŕhať (postupne, viac vecí)

3. porov. zbiť 3

zbiť sa p. zhromaždiť sa 1

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sa • stretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromu • sústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvore • expr.: zbehnúť sa • zhŕknuť sa • zhrčiť sa • zhuknúť sa • zhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnu • zletieť sa • zlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vrany • pozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sa • združiť sa • spojiť sa • expr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladí • hovor. zgrupovať sa • pejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudí • zried. skopiť sa (F. Hečko) • hovor. expr.: strepať sa • zbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopy • nahromadiť sa • nakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sály • nahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izby • poschádzať sa • poschodiť sa • zried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nás • zasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od rána • naschádzať sa • naschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sa • nahromadiť sa • nakopiť sa • navŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po obloky • expr.: zhuknúť sa • zhluknúť sa • zhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémy • naakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa

zbíjať¹, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čo do čoho) tlčením, údermi spájať dovedna (obyč. niečo drevené pomocou klincov), stĺkať: z. skriňu, plot; Šibenice zbíjajú. (Lask.)

2. (čo) spájať, stmeľovať. z. syr, maslo do hrúd;

3. (čo) tlčením, údermi zrážať, otĺkať, obíjať: z. orechy, jablká;

4. (čo) odlamovať vrstvy horniny: ban. z. uhlie;

5. zried. (čo) stláčať, zrážať dolu. Prúd dažďa zbíjal dym. (Jes.);

dok. zbiť¹

|| zbíjať sa spájať sa, stmeľovať sa do väčších celkov: mokrý sneh sa zbíja; maslo, syr sa zbíja; pren. Kŕdle ľudí sa zbíjali dokopy. (Hor.) dok. Zbiť sa¹

zbiť¹, zbije, zbijú, rozk. zbi; zbitý dok. (čo)

1. tlčením, údermi spojiť niečo dovedna (obyč. niečo drevené pomocou klincov), stĺcť: z. truhlu, skriňu, policu;

2. tlčením spojiť, stmeliť: z. syr, maslo (do hrúd);

3. tlčením, údermi pozrážať, otĺcť, obiť: z. orechy, jablká; z. kus uhlia, skaly;

4. tlčením, údermi, šliapaním, šľahaním dažďa, krúp ap. poškodiť, dolámať: zbitý jačmeň, zbité pole, zbitá záhrada; pren. Tvoju hrdosť chcem zbiť (Jes.) zlomiť, potlačiť;

nedok. zbíjať¹

|| zbiť sa¹ spojiť sa, stmeliť sa: Nutno mať na zreteli, aby sa rezance nezbili. (Vans.); pren. Ľudia sa zbili do hŕby. (Jes-á);

nedok. zbíjať sa

zbiť², zbije, zbijú, rozk. zbi; zbitý dok. (koho, čo) údermi spôsobiť niekomu al. niečomu bolesť, nabiť, ubiť; potrestať bitkou: z. psa, koňa; z. dieťa; z. niekoho po hlave, po chrbte, po rukách; expr. z. niekoho ako koňa, ako psa veľmi; z. niekoho do krvi veľmi, obyč. tak, že začne krvácať; z. niekoho na smrť tak, že môže zomrieť

● chodí ako zbitý (pes) a) nahrbený, skrčený; b) prestrašený, poplašený

|| zbiť sa² zried. (bezpredm. i s kým) zviesť boj, bitku, dostať sa do bitky, pobiť sa: Vrabce zbili sa nekresťansky. (Ondr.)

zbiť³, zbije, zbijú, rozk. zbi dok. bás. zried. (o srdci) rozbúšiť sa: Srdce jak zvon prudko zbilo. (hviezd.)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

zbiť dk
1. čo tlčením, údermi spojiť niečo dovedna, spojiť, stmeliť: latowe hrebyky, cžo byly sprawjlj a sbilj s desek, abj kamenj podawalj (TRENČÍN 1586); gestliže by (tovariš) zle pokramplowal, ta wlna se mu ma posskubat od pradlicze a powinen bude po druhe zbit a kramplowat (CA 1675) valchovať, splstnatieť; oleg se nikda ohnem aneb tuhu zimu do kusa zbige, ale radneg se zhustňe (PR 18. st)
2. čo tlčením, údermi zraziť, otĺcť, zničiť: sedlaczy czo pobraty nemohly, kygim na zem zbily a pokazily (TRENČÍN 1569); vinohrady tež z častky burka zbila (JABLOŇOVCE 17. st LP); Joammes Ivanka opity do instantis parkana pry dome sucziho sekerou rubal gwaltowne, s ktereho y mnoho ssindola zbil dolu (s. l. 1709); kdo bi bul zbil klatku z zahradky pred dvorom (SPIŠ 1727); krupy newidane spadly a wssecku urodu zemsku zbilj (KT 1753); gestli ty burka hrad tento rok obile zbige, počkass druhi, trety rok (MiK 18. st)
3. údermi spôsobiť bolesť, nabiť niekoho: o gednom, kteryz bude w miestie anebo w przedmiesti zbity (ŽK 1473); Steffana Kalyu z Poruby hanebne zbyli a pokrwawili (ORAVA 1670); Joannes Keviczky Žoffiu Temešvary zbil (KEVICE 1699); uradnik do hnewu pohnuti biwsse fatensa welmi zbil (P. BYSTRICA 1730); nech wizna swedok, pominuleho lanskeho leta zdaliž hajducha panskeho (dedinčania) zbyti chcelj (OZDÍN 1754);
x. pren když lid twug zsužowal, zbils ho tesskymi ranamj (PoP 1723-24) potrestal; hrich nas zhubil, dabel zbil, svet a krev zbedly (SS 18. st)
4. koho pobiť, zabiť, usmrtiť niekoho: Michael Warga sstastne bogowal proti Sigismundusowi Battorowj, takže witezstwj obdržawssi na gedenacte tysice lidu zbil (RUŽOMBEROK 1601); zbyto gest na slaninu brawow wssech no 18 (ORAVA 1618); a rozhnewa se prchliwost ma y zbigi was mečem a budu ženy wasse wdowy a deti wassy syrotcy (COB 17. st); hostem caedere: neprjtele zbiti, zahnati (WU 1750); (búrka) owce juhasowj zbila a spalila (KT 1753); w Egipte wsseckno prworozene zbjto gest gednu noc (CS 18. st); muchi na kapradičky (:filicem:) se zgidu a prichitga, tak ge zbigeš (PR 18. st)
F. byť na hlavu z-ý úplne porazený: od Bavorského knjžete Arnulfa na hlawu zbiti byli (SH 1786)
5. čo násilne vykradnúť, vylúpiť niečo: wye-lj o tom swedek a widel-lj, ze w tu gistu nocz, kdy jadky hore zbilj, že by Daniel Fischer pod kepenky barancžye kožky a barancza nesly (KRUPINA 1694); zbíjať ndk k 1: czo robel narossniki z mesczkeho zeleza na malu wezi, czo gi s nimi zbigali (TRENČÍN 1580); potom (tesár) spoguge stěny a zbjgá balky (dreva) z těsarskimj kliny (OP 1685); conspisso: zhusťugem, húste ďelám, usedám, sedlé delám, ubjgam, spolú zbjgám; conferrumino: priletugem, spolú zbjgam zeležem, prikuwáwám (KS 1763); surowiny na plty k Hronu wozime a takowe zbigame, klaty na desky ač k wode ffurugeme (BRAVÄCOVO 1771); v hlubokych dolinach drevo na stranu pansku stinati jsme miseli, vyvažati a na jedno - dve mile k vodam odvažati, a na plte zbijat a dolu k zamku odhanati (PEKELNÍK 1775 LP); k 2: swedek hnedky hore stjtom wyssiel a dach z tehože mlyna zbigal (SUČANY 1750); husenice wečerkom ze stromu zbigag a zberag (PR 18. st); k 5: Ssymek warzynsky foyt zbiegel na swobodney cestie nasse susedy (ŽK 1468); flandra, czo moj dom zbyyass (TOMČANY 1572); Giryk Maczo de bella Wallachorum wyznal, ze s Pawlom a Lukaczom na Lieskowskeg hore zbygal (TRENČÍN 1584); ja som nikoho nezbigal, anj neoberal (BELÁ 1664); zbognjcy zbigagj a kradnu (KoB 1666); passim vagari: sem y tam zbjgati (KS 1763); chudoba častokrat mnohich ku zlemu prywedla, museli krast aňeb zbygať, když ňemeli gedla (GP 1782); pokladu negdrahsseho oblupugete a zbigate (MiK 18. st);
x. pren mnohá gyná lhárstwy wimysslagu každodene a smele kwákagu oholeneho krdla wodni krkawcy neb bugacy a dusse zbigagyci predikantowe (PP 1734); -avať frekv k 5: zatym pak w dome Szoke Petrowym nažalowal Bohacz lanczknechtom, že ya y z Grgu sem soldatuw zbygawal, rapyre a musskety odnjmal (LAMAČ 1665 E); zbíjať sa ndk zrážať sa, narážať do seba: venti confligunt: zbjgagú se wetri; cornibus connituntur arietes: rohama sa zbjgagú sskopci, trkagú (KS 1763)