Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zberať nedok.

1. odstraňovať z povrchu: z. taniere zo stola, bielizeň zo šnúry, z. úrodu z poľa, z. smotanu z mlieka

2. robiť záhyby, riasiť: z. látku (do záhybov)

// zberať sa

1. chystať sa odísť, poberať sa: z. sa na cestu; z-j sa, musíme ísť!

2. zamýšľať urobiť niečo, poberať sa: z. sa spať, z. sa do prania; neos. z-á sa na búrku


zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená; z. tabletku; ktosi mu z-l hodinky; z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho); z. niekoho na byt; autobus (ne)z-l všetkých; (ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia; vietor z-l strechu; z. funkciu; on to z-l vážne; hovor. celkom ho to z-lo; z-rme si napr. (takýto prípad); z. niečo na vedomie

2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola

3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)

4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu

z. si niečo do hlavy zaumieniť si; z-l si mi to z → úst; z. si niekoho, niečo na → mušku; z. (si) niekoho do → parády; z. → rozum do hrsti; z. si niečo k → srdcu; z. niečo na → ľahkú váhu; expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;

nedok. k 2, 3, 4 zoberať, k 2, 4 i zberať

// zobrať sa

1. pobrať sa (význ. 1), vziať sa: z-l sa a odišiel

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, vziať sa: odkiaľ sa z-li tie veci?

3. (o dvojici) uzavrieť manželstvo, vziať sa: tohto roku sa chcú z.;

nedok. k 1 zberať sa

// zobrať si vziať si: z-l si dievča z vidieka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zberať ‑á ‑ajú nedok.; zberať sa

česať češe češú češ! česal češúc/česajúc češúci/česajúci česaný česanie nedok. 1. (koho; komu čo) ▶ hrebeňom, kefou uhládzať niekomu vlasy, chlpy, parochňu a pod.: č. dievča, matku; dievčatko češe vlasy bábike; ranné česanie; pri česaní dcéru kvákala
2. (čo (komu)) ▶ upravovať, tvarovať vlasy do účesu: č. vlasy dohora, do chvosta; č. si pútec, drdol; vlasy česané nazad, nahor, nabok; súťaž v česaní; platiť za česanie a strihanie; Svetoznámy kaderník česal najpomazanejšie hlavy amerického filmového priemyslu. [Pc 1998]
3. (čo; čomu čo) ▶ česákom, kefou čistiť srsť zvierat: č. psa; č. koňovi hrivu; dlhosrsté mačky potrebujú častejšie česanie; Rád som Hamana česal a potom obzeral, ako sa mu leskne zlatohnedá srsť na bokoch. [M. Dzvoník]
4. (čo; čo na čom) ▶ vyrovnávať, uhládzať textilné vlákna: č. strapce na koberci, na prikrývke; č. chlpy na čiapke; č. prstami veľký brmbolec
5. textil. (čo) ▶ čistiť, uhládzať, vyrovnávať bavlnu, ľan, vlnu a pod. v procese výroby priadze: č. konope; Domina sušila ľan na kosienke, trepala, česala, priadla. [L. Ťažký]
6. textil. (čo) ▶ upravovať najmä vlnené a bavlnené látky, aby získali chlpatý povrch: stroj češe bavlnenú látku
7. expr. (čo) ▶ (obyč. o vetre) narážať do niečoho, prenikať niečím, trhať, prefukovať; syn. kmásať: Vietor češe suchej trávy ostrú šticu. [M. Rúfus]; Vlny obmývajú opustený ostrov a vietor češe konáre paliem. [V. Bednár]; Kone si chvost nechali česať vetrom. [H. Ponická]
8. expr. zastar. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť, udierať, šľahať: česal dieťa pre každú maličkosť
9. expr. zastar. (koho) ▶ útočiť, dorážať na niekoho rečou: recenzent ho česal bez milosti ostro kritizoval; česali ju pre maličkosti ohovárali; Bol krížom navštevovaný i krížovou paľbou česaný. [Inet 2003]
10. správ.zberať, oberať: č. chmeľ, správ. zberať chmeľ
opak. česávať -va -vajú -val; dok. k 1 – 6učesať, k 3, 5, 6očesať, k 8, 9sčesať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sastrojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať savyberať savydávať sa (chystať sa na cestu)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


riasiť robiť záhyby na látke • zberaťzberkaťnaberať: riasila, zberala sukňu v páse; zberkala, naberala rukávyskladaťhovor. faldovať (riasiť do skladov): skladaná sukňaplisovať (husto riasiť a zažehľovať do skladov): plisované šatyhovor. zastar. rancovať


skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


šumovať odstraňovať penu z polievky a pod. • zberať: šumuje vriacu polievku; zberá šuminynár. šamovať


zberať sa p. poberať sa 1, 2, brať sa 1, 2


zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninužať (kosiť obilniny): žať pšenicuzvážaťzoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberaťodkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plotabraťkniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

3. robiť záhyby na látke • zberkaťriasiťnaberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžetyskladaťhovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zberať sa, -á, -ajú nedok.

1. chystať sa odísť, pripravovať sa na cestu niekam, poberať sa: z. sa na ďalekú cestu, na pole, na jarmok; Jano, už sa zberaj! (Pláv.)

2. (s neurč. i do čoho) chystať sa, brať sa, poberať sa niečo robiť: zberá sa prať, kosiť, tancovať, spať; z. sa do práce, do divadla


zberať1, -á, -ajú nedok. (čo)

1. vyberať, zbierať, brať zo zeme plody, rastliny, obyč. získané pestovaním: z. zeleninu, obilie; z. úrodu;

2. odstraňovať, oddeľovať (obyč. z povrchu tekutiny): z. penu z polievky; Bača zberal bielu pokrývku do džberíka. (Ondr.)

3. snímať, skladať, odkladať; brať: Zuza počne šaty zberať z tŕňov. (Tim.) zberať zo stola. (Heč.)


zberať2 i zberkať, -á, -ajú nedok. (čo) robiť na niečom záhyby, riasiť, naberať: zberaná (zberkaná) sukňa; pren. „Čo povedali?“ — spytuje sa Beňuška, zberajúc nízke čelo (Tim.) mraštiac, krčiac.

Morfologický analyzátor

zberať nedokonavé sloveso
(ja) zberám VKesa+; (ty) zberáš VKesb+; (on, ona, ono) zberá VKesc+; (my) zberáme VKepa+; (vy) zberáte VKepb+; (oni, ony) zberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zberal VLesam+; (ona) zberala VLesaf+; (ono) zberalo VLesan+; (oni, ony) zberali VLepah+;
(ty) zberaj! VMesb+; (my) zberajme! VMepa+; (vy) zberajte! VMepb+;
(nejako) zberajúc VHe+;
zberať zberať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor