Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

zberať nedok.

1. odstraňovať z povrchu: z. taniere zo stola, bielizeň zo šnúry, z. úrodu z poľa, z. smotanu z mlieka

2. robiť záhyby, riasiť: z. látku (do záhybov)

// zberať sa

1. chystať sa odísť, poberať sa: z. sa na cestu; z-j sa, musíme ísť!

2. zamýšľať urobiť niečo, poberať sa: z. sa spať, z. sa do prania; neos. z-á sa na búrku


zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená; z. tabletku; ktosi mu z-l hodinky; z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho); z. niekoho na byt; autobus (ne)z-l všetkých; (ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia; vietor z-l strechu; z. funkciu; on to z-l vážne; hovor. celkom ho to z-lo; z-rme si napr. (takýto prípad); z. niečo na vedomie

2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola

3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)

4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu

z. si niečo do hlavy zaumieniť si; z-l si mi to z → úst; z. si niekoho, niečo na → mušku; z. (si) niekoho do → parády; z. → rozum do hrsti; z. si niečo k → srdcu; z. niečo na → ľahkú váhu; expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;

nedok. k 2, 3, 4 zoberať, k 2, 4 i zberať

// zobrať sa

1. pobrať sa (význ. 1), vziať sa: z-l sa a odišiel

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, vziať sa: odkiaľ sa z-li tie veci?

3. (o dvojici) uzavrieť manželstvo, vziať sa: tohto roku sa chcú z.;

nedok. k 1 zberať sa

// zobrať si vziať si: z-l si dievča z vidieka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zberať ‑á ‑ajú nedok.; zberať sa

zberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.


zberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

česať češe češú češ! česal češúc/česajúc češúci/česajúci česaný česanie nedok. 1. (koho; komu čo) ▶ hrebeňom, kefou uhládzať niekomu vlasy, chlpy, parochňu a pod.: č. dievča, matku; dievčatko češe vlasy bábike; ranné česanie; pri česaní dcéru kvákala
2. (čo (komu)) ▶ upravovať, tvarovať vlasy do účesu: č. vlasy dohora, do chvosta; č. si pútec, drdol; vlasy česané nazad, nahor, nabok; súťaž v česaní; platiť za česanie a strihanie; Svetoznámy kaderník česal najpomazanejšie hlavy amerického filmového priemyslu. [Pc 1998]
3. (čo; čomu čo) ▶ česákom, kefou čistiť srsť zvierat: č. psa; č. koňovi hrivu; dlhosrsté mačky potrebujú častejšie česanie; Rád som Hamana česal a potom obzeral, ako sa mu leskne zlatohnedá srsť na bokoch. [M. Dzvoník]
4. (čo; čo na čom) ▶ vyrovnávať, uhládzať textilné vlákna: č. strapce na koberci, na prikrývke; č. chlpy na čiapke; č. prstami veľký brmbolec
5. textil. (čo) ▶ čistiť, uhládzať, vyrovnávať bavlnu, ľan, vlnu a pod. v procese výroby priadze: č. konope; Domina sušila ľan na kosienke, trepala, česala, priadla. [L. Ťažký]
6. textil. (čo) ▶ upravovať najmä vlnené a bavlnené látky, aby získali chlpatý povrch: stroj češe bavlnenú látku
7. expr. (čo) ▶ (obyč. o vetre) narážať do niečoho, prenikať niečím, trhať, prefukovať; syn. kmásať: Vietor češe suchej trávy ostrú šticu. [M. Rúfus]; Vlny obmývajú opustený ostrov a vietor češe konáre paliem. [V. Bednár]; Kone si chvost nechali česať vetrom. [H. Ponická]
8. expr. zastar. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť, udierať, šľahať: česal dieťa pre každú maličkosť
9. expr. zastar. (koho) ▶ útočiť, dorážať na niekoho rečou: recenzent ho česal bez milosti ostro kritizoval; česali ju pre maličkosti ohovárali; Bol krížom navštevovaný i krížovou paľbou česaný. [Inet 2003]
10. správ.zberať, oberať: č. chmeľ, správ. zberať chmeľ
opak. česávať -va -vajú -val; dok. k 1 – 6učesať, k 3, 5, 6očesať, k 8, 9sčesať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sastrojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať savyberať savydávať sa (chystať sa na cestu)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


riasiť robiť záhyby na látke • zberaťzberkaťnaberať: riasila, zberala sukňu v páse; zberkala, naberala rukávyskladaťhovor. faldovať (riasiť do skladov): skladaná sukňaplisovať (husto riasiť a zažehľovať do skladov): plisované šatyhovor. zastar. rancovať


skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


šumovať odstraňovať penu z polievky a pod. • zberať: šumuje vriacu polievku; zberá šuminynár. šamovať


zberať sa p. poberať sa 1, 2, brať sa 1, 2


zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninužať (kosiť obilniny): žať pšenicuzvážaťzoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberaťodkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plotabraťkniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

3. robiť záhyby na látke • zberkaťriasiťnaberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžetyskladaťhovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zberať sa, -á, -ajú nedok.

1. chystať sa odísť, pripravovať sa na cestu niekam, poberať sa: z. sa na ďalekú cestu, na pole, na jarmok; Jano, už sa zberaj! (Pláv.)

2. (s neurč. i do čoho) chystať sa, brať sa, poberať sa niečo robiť: zberá sa prať, kosiť, tancovať, spať; z. sa do práce, do divadla


zberať1, -á, -ajú nedok. (čo)

1. vyberať, zbierať, brať zo zeme plody, rastliny, obyč. získané pestovaním: z. zeleninu, obilie; z. úrodu;

2. odstraňovať, oddeľovať (obyč. z povrchu tekutiny): z. penu z polievky; Bača zberal bielu pokrývku do džberíka. (Ondr.)

3. snímať, skladať, odkladať; brať: Zuza počne šaty zberať z tŕňov. (Tim.) zberať zo stola. (Heč.)


zberať2 i zberkať, -á, -ajú nedok. (čo) robiť na niečom záhyby, riasiť, naberať: zberaná (zberkaná) sukňa; pren. „Čo povedali?“ — spytuje sa Beňuška, zberajúc nízke čelo (Tim.) mraštiac, krčiac.

zberať ndk čo
1. vyberať, zbierať, brať plody, rastliny: když gey (šafrán) zberess z kwietu, hleď ať dluho nestogi (KORYČANY 1560); (strigy) ze žita žir zberaly (KRUPINA 1672); (svedok) wye, že od trich rokou počaly gim (Ostrolúčanom) pani welikomozny Eszterhazowya zaugimaty a seno na tich lučkach zberaty (O. LÚKA 1677); dokud z toho pola tretjeho nezbere, ma hory y passienky slobodne užiwati (SKLABIŇA 1682); na huby a ssussky gissli, takowych slobodne aby zberaly (KLÁŠTOR p. Z. 1725); ku konci čerwena mesice semeno zberag (PR 18. st);
x. pren od čoho sme plat meli zberat a davat svej vrchnosti, aby na to milosrdnym okem račeli z(hle)dnuti na našu psotu (STAŠKOV 1671) zhromažďovať
2. zbavovať niečoho, oberať, okrádať: (zbojnícky vodca) zbogniczkim a tolvajskim spusobem mnohych sprawedliwych ludy zbigat a ze wsseczkého zberat neostychal se (L. MIKULÁŠ 1713); Junasz Ondrass ked počul, že mu wecj zberagu, do dwora prissel (SUČANY 1757); husenice wečerkom ze stromu zbigag a zberag; plantu častegssj zo zbitečnich lystow zberag; chrobacge gablka ze stromu zberag (PR 18. st)
3. (o peniazoch) vyberať: Adame, však si slýchával o Zampachovi, zlém úradníkovi, jak lidi sužoval, kdy porcie zberal (ASL ( 1781))
4. (násilím) niekoho odvádzať, odvláčať, zajímať: swedek nekdy zapasali k Hlineneg, ale nesmeli slobodne pasti, nebo gjch zberali na Budetyn (PREDMIER 1601); w hore sam fatens Malachoučanou zberal, kdy drewo tam rubali (ŠTIAVNIČKA 1676); pane sswagre, to ste w mogem tali nabrali, weru was zberiem (ZÁBORIE 1732); -ávať frekv
1. k 1: raz sme chcelj pred s(watim) Gyurom pomrazit winicze a zberawalj sme zir ze zita; fatens y to widal swima očžima, že pri tom chodniku Babinczy kosily, hrabaly y seno zberawaly (KRUPINA 1672); ( 1691); ližičku rosoli krwaweg z nasoleného owčeho masa zberáwáme (VOv 1779)
2. dávať preč, odkladať: (mostík) z brehu tegže luky ffarskeg na Ivankousku stranu, ktery po prigaty užitkuw zeme teg, každoročne dolu zberawaly (D. KALNÍK 1731)
3. k 4: podle powynosty pracy horarskeg fatens prisne hajewal a wystupnikou zberawal (L. PORÚBKA 1784); zberať sa ndk
1. chystať sa odísť, pripravovať sa na cestu niekam, poberať sa: (ja, hospodár) sa na jarmek do Rimawskeg Soboty zberam (ROVŇANY 1754)
2. zhromažďovať sa, zoskupovať sa, spájať sa do väčšieho množstva al. celku: jak se bansky mesta spolu zberaly (BOCA 1590); jesli pro jiste a slušne pričiny bratrstvo se zberati bude, ktery by kolvek do bratrstva neprišel, ma dati 4 zaitle vina za pokutu (B. BYSTRICA 1633 CM); w den zhromaždeny mistruw každoročzne se (majstri) zberaty magi (P. ĽUPČA 1696); gak se prwny susedj počaly (k richtárovi) zberat, hnedky Geho Milost pan Ywanka dal troch zwiazat (TURIEC 18. st);
x. pren (z prameňov) se zberagj rieky (KoB 1666) zlievajú sa
3. sobášiť sa: kdy sem se z mu mylu a uprymnu manželku zberal a do stawu swateho manželskeho wstupowal (TURIEC 1717); když se zberal (Tomko s Klárou), panj Tomka Andrasska postel hotowila (BYSTRIČKA 1761); kdy se tenže pan Tomko s predepsanu swu nekdy manželku zberal, to slibowal, že on nechce žadnych ssiat, len toliko samu osobu? (TURIEC 18. st); -ávať sa frekv k 1: (ľudia) hodinu nemagu ustanowenu na rjnek yst nečo predat a hle, mnozj w lete - w zyme skoro gednako, ledwy wyswitne, guž zberawagu se, čo by mohli predat (SJ 18. st)


zoberať p. zberať

zberať zberať
horčice sa zberajú len de moutarde sont récoltées uniquement
lekár sa práve zberal le médecin se préparait
sa zberajú na jar est récolté au printemps
sa zberajú za každú est collectée pour chaque
zberajú za každú osobu collectée pour chaque personne

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu