zbehlý príd
1. kt. zbehol, utiekol, opustil svoje miesto: zbehleho učedlnika aby žadny neprygimal (KREMNICA 1697); defector: odstupec, odtrženec od wjri et zbehly; foedifragus: russytel smlúwj, swazsku, zbehly, opússeny wernosti (KS 1763)
2. kt. sa prihodil, udial, uplynulý: aby každy plot swuog zahradyl, aneb zahraditi dal do cžtyr niediely porad zbehlych (NEDEDZA 1561); abj Mikolass Zanechta na takowito spuosob geho wiplaczal, zebi do cztir rokuw porad zbehlich geho spokogil (ŽILINA 1620); roky žiwota tohoto nagkrátsse y nagzbehlégssé su (BlR 18. st)
3. skúsený: druhe(h)o dne mesyce ledne roku nahore doložene(h)o poctiwý a w swem remesle zbehlj muž Martin Barthoss nieco od města wyprosyl (RUŽOMBEROK 1598); aby sobe predewssym poradnim spusobem wolily za cechmistra cloweka dobreho, zachowaleho, powažneho, w remesle mlynarskem, anebo tesarskem zbehleho a vmeleho (TRENČÍN 1663); dom ma se w prjtomnosty k tomu smeljch a zbehljch lidy a remeselnjkuw ssacuwatj (TURIEC 1698); gestly pak potrebne bi bolo nečo znowu wistawit, dopustame gemu wistawit w čas wimeneny wedla statecnich lydi w stawani zbehlich (P. BYSTRICA 1729); powedet člowekowi, w nebespečneg nemoci postawenemu a ležicimu, že se nedaleko winachaza geden zbehli lekar, ktery rozlične a zuffane nemoci sstasliwe uzdrawuge (MS 1749); geslize bi wedomi nebil, ginych lidi od sebe zbehlegssich se spituge, aby mu gistu a prawu cestu ukazali (MK 18. st)
L. v zákone z. mudrec zákonník: prystupyl k nemu (Bohu) gysty w zakone zbehly mudrez y zaptal se pokussyce ho (SJ 18. st)
4. zrazený: krew zbehla okolo pupku (KoA 17. st)
5. zídený, zhromaždený na jedno miesto: čo v kosťele tem odbavuvané bilo, jménem pobožnosťi smíš nazíwaťi, neb ze zbehlího velkího liduv zástupu jedni na fidľikáňi toliko a spívaňí pozoruvali; tam juž velký zástup zbehlý nalézli všelikích taťínkuv; ješťe ňeznal zbehlí zástup, čo aneb kďe má prenasledovaťi (BR 1785)
6. kt. klesol, znížil sa: decursus: utekly, zbehnúty, dole zbehly; depretiatus: w ceňe ukráceny, polahčeny, zbehly, spúsťeny w ceňe (KS 1763); subst z. m
1. kto je skúsený: kde domaci powalač usta otworit ani nesmi, ani neumge, tam zbehly z welku chwalu obstogi (MS 1758); slawa, kteru swati a wiwoleni Boži w nebesich magu a požiwagu, tak welika gest, že ani gakikolwek w poctach zbehli a wiuceny s poctami wirachowati nemože (MK 18. st); w chráme medzi starssimj z lidu a zbehlimj w pjsme ho (Ježiša) nassli (rodičia) (SJ 18. st)
L. v zákone z. zákonník: odtud se take nazjwalj zakonicj a w zakone zbehlj, takže wzdjcky se o zakone hadalj (CS 18. st)
2. ktorý je zídený, zhromaždený na jedno miesto: jednu milosť! aj k zbehlím dokola, jak móhla, volala (BR 1785); -e prísl skúsene, znalo; obratne, šikovne: scienter: wedome, umele, zbehle; exercitatissime: wyčwičeňe, zbehle (KS 1763); z s práku né zbehlég, gak hustég z wirazenym kamynkúw nebe yasnost porussugú (PT 1778); -osť ž
1. skúsenosť: experientia: skussenost, zbehlost, prebehlost; prudentia: múdrost, rozumnost, rozum, zbehlost, opatrnost (KS 1763); sám král potykat se nemúže pre weci wogenskég tenssú zbehlost (PT 1778)
2. zhromaždenie na jedno miesto: prinesené gest konsistórium a usúzeňý a mňe w zbehlosťi celého klásstera hlasňe čítané; ostatná zbehlosť od nagmenssího do nagweťssího ňenalézala si místo pre welkost radosťi; mlčí všecka zbehlosť a urízeního novího z najhlbšú poníženosťú a z najpokorňejším poslušenstvím prijímá (BR 1785)