zbaviť1 dok.
1. oslobodiť od niekoho, niečoho obyč. nepríjemného: z-l ho strachu, zodpovednosti
2. odstrániť niečo neželateľné: z. pole buriny, z. zviera hmyzu
3. násilne odňať, pozbaviť: z-li ho úradu, občianstva; z-ený zraku;
nedok. zbavovať
// zbaviť sa oslobodiť sa od niekoho, niečoho obyč. nepríjemného: z. sa dlhov, z. sa nemilej spoločnosti;
nedok. zbavovať sa
zbaviť1, -í, -ia dok.
1. (koho čoho) odobrať, odňať niekomu niečo (obyč. proti jeho vôli); pripraviť niekoho o niečo, pozbaviť: t. niekoho funkcie, úradu, hodnosti; národ zbavený slobody; pracujúci zbavení vykorisťovania; rozumu, zmyslov zbavený bláznivý, šialený; práv. z. niekoho slobody, svojprávnosti;
2. hovor. (čo čoho) odobrať, odňať, odstrániť niečo z niečoho: z. mäso tuku, ovocie šúp a stopiek; voda zbavená kremičitanu;
nedok. zbavovať, -uje, -ujú
|| zbaviť sa (čoho, koho) odstrániť (obyč. niečo nepríjemné), oslobodiť sa (obyč. od niečoho nepríjemného, ťaživého), vymaniť sa z niečoho; uniknúť niekomu nepohodlnému ap.: z. sa starostí, ťažkostí, dlhov; z. sa predsudkov, výčitiek svedomia; z. sa vykorisťovania; z. sa dotieravého človeka;
zbavovať, zbavovať sa p. zbaviť1, zbaviť sa