zbavenie1 [-í] s 1. odobratie, odňatie niekomu niečo, pripravenie niekoho o niečo: pokuta dotikagicy sa tela gake su zbawenj statku, zbawenj ctj, wyhnanj, žalar (ZA 1676); zbawenj a odgimanj Slowa Božjho, že richle a nenadale toho člowek muže sprosten a zbawen bitj (CO 17. st); on (Pán Kristus) szám jeszt na szpasenyé, od hrécha vsoho zbavenyé (HPS 1752); exhaereditatio: wypowjdanj z ďedictwa, zbawenj od ďedictwa (KS 1763); naweki trwagici trapeni, w nečineni pokani, tak take dedictwi wečneho a synowstwa Boskeho zbaweni (MK 18. st) 2. oslobodenie od niečoho obyč. nepríjemného: odebrane penize podle spusobu poradneho skrze mne a syroty me dava se pro buducy dosvedčeny a dluhu zbaveny z hlavy geho tento revers (VARÍN 1680 E) 3. ubudnutie, nedostatok: aby mu kaňa trhala srdce bez zbaweňi (GŠ 1758); orbitas: zbawenj, nedostatek (GrP 1771)
zbavenie2 [-ie, -í] s záchrana, spása: swaty skalpyr, chle, znameny spaseny, zbaweny w nestyesty, umluwa pokoge a ukladu wečnyho (SPr 18. st); salus, salutis: zdrawi, spaseni, zachowani, zbaweni (KS 1763) L. dušné z. spasenie: tak mi Panie Bože pomahay y Swata Trogica na temto swecžie y po smercži na moge dussne zbawenie (BARDEJOV 1639 E); na swoge sumenja pod swogjm dussnjm zbawenim sprawedlywe powedam, čo sem slissal od toho počtjweho messtana (STROPKOV 1640 E); (Bože), oswiet nas tym Duchem Swatim, aby sme z vzitkem welikim y radostne slowo twoge posluchaly, tebe ku cty a k chwale, nam pak k dussnemu zbaweny (AgS 1708)