zbalamutiť dok. expr. zmiasť, pomýliť, pobalamutiť: z-l správami celú dedinu
zbalamutiť sa -tí sa -tia sa (ne)zbalamuť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.
zbalamutiť -tí -tia (ne)zbalamuť! -til -tiac -tený -tenie dok.
balamutiť -tí -tia balamuť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. expr. 1. (koho (čím); komu čo (čím)) ▶ pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva, ohlupovať; syn. baláchať: b. ľudí; b. niekomu hlavu, rozum peknými rečami; nebudem počúvať také balamutenie; Nedajbože dať sa balamutiť mäkkým ženským rozumom. [P. Jaroš]; Nedajme sa balamutiť neznášanlivými rečami, mohli by sme na to všetci doplatiť. [Sme 1996] 2. ▶ rozširovať nepravdivé správy, robiť zmätok nepremyslenými rečami; syn. baláchať, tárať: balamutí vospust sveta; Ak by nejaký potmehúd tvrdil, že to je začiatok, tak iba balamutí, lebo začiatok bol takýto. [Ľ. Feldek] ▷ dok. k 1 ↗ obalamutiť, pobalamutiť, zbalamutiť
pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiť • zbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmi • zmiasť • pomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadom • pomýliť • pomotať • popliesť • spliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmom • expr.: poblázniť • oblázniť: poblázni, oblázni jej hlavu • expr.: pobaláchať • obaláchať • nabaláchať • zbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudí • expr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašila • expr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabila • nár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinu • zaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi
pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlil • spliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietol • popliesť • zmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedi • pomiasť • pomotať • zmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotať • dezorientovať • zdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciami • expr.: pobalamutiť • obalamutiť • zbalamutiť • pobaláchať • obaláchať • zbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečami • hovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili
zbalamutiť p. pobalamutiť, pomýliť
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku
balamutiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, zried. i čo) miasť, zavádzať, baláchať: b. ľudí, ľud; nedali sme sa farárovi balamutiť (Taj.); ženáčom hlavy balamutiť (Urbk.);
2. šíriť nepravdivé zprávy, robiť zmätok, tárať: balamutil všeličo o zblížení stavov (Kuk.);
dok. k 1 zbalamutiť i pobalamutiť
zbalamutiť, -í, -ia dok. hovor. expr. (koho) pomýliť, popliesť, spliesť, zmiasť, pobalamutiť: Ženské zbalamutí ktokoľvek. (Jégé) Zbalamutia všetko voličstvo. (Fr. Kráľ)
|| zbalamutiť sa pomýliť sa, popliesť sa: Sluha sa zbalamutí. (Hviezd.)