zazlievať -a nedok. mať za zlé: z-li mu jeho postoj; nemôžu mu z., že neprišiel
zazlievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
zazlievať pociťovať, príp. vyjadrovať nespokojnosť s konaním, zmýšľaním niekoho • mať za zlé: nemôže mu nik zazlievať jeho rozhodnutie odísť; mám ti za zlé, že odmietaš pomoc
zazlievať, -a, -ajú nedok. (čo komu) mať za zlé: Klaus zazlieva Kupeckému jeho útek z domu. (Al.) Ktože jej môže zazlievať, že sa chcela potešiť. (Chrob.);
dok. zazliť, -í, -ia: Slečny, myslím, že mi nezazlíte, že i ja chcem patriť k vám. (Tim.)