Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zaviazať -že -žu dok.

1. k viazať (význ. 1 – 3): z. (si) šnúrky (na mašličku); z. (si) topánky; z. (si) nohu nad ranou, z. balík

2. obviazať (význ. 2): z. (si) ranu

3. dosiahnuť u niekoho záväzný sľub (ne)vykonať niečo: z-l ho mlčaním; z-l ho prísahou, aby nezradil;

nedok. zaväzovať

// zaviazať sa

1. dať záväzný sľub, záväzok: podnik sa z-l splniť dodávky dielcov

2. vyvolať pocit vďaky, záväzku: svojou pomocou si ho z-l; byť z-ný niekomu za niečo

3. utvoriť hlávku: šalát sa z-l;

nedok. zaväzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaviazať ‑že ‑žu ‑zal dok.; zaviazať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhoupreviazať: obviazať, previazať balík špagátomzaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslomokrútiťobkrútiťobtočiťomotaťobmotaťovinúťoviťobvinúťobviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákomoviazaťpoviazaťhovor.: ofačovaťzafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovalipoobväzovaťpofačovať (postupne, viac vecí)


oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


pripútať 1. pevne pripojiť putami, reťazou, povrazom a pod. • priputnať: pripútať sa v lietadle; priputnať dieťa v kočíku; pripútať, priputnať psa k búdepriviazať: kôň priviazaný k stĺpuprikovaťprikuť (pripútať kovaním): otrok prikovaný, prikutý k lodiexpr. pripantať: pripantať dobytok k válovuzried. upútať: čln upútali k brehu hrubým povrazompripevniťupevniť: pripevniť stromček ku kolu; povraz upevniť o skobu

2. kniž. urobiť natrvalo závislým od niekoho, od niečoho, prinútiť niekoho ostať na istom mieste • priputnať: rodičia pripútali, priputnali deti k rodine; byť chorobou pripútaný na posteľupútať: počas štúdií ho šport načisto upútalkniž. zaviazať: zaviazať niekoho sľubom, vďačnosťou


sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiťdať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernostikniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomocnasľubovaťposľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolozaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plánzaprisahať sazaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piťzastar. obecať


uviazať 1. viazaním (do uzla, do slučky) upevniť al. upraviť do istého tvaru • zaviazať: uviazať, zaviazať si šatku pod krk; uviazať, zaviazať šnúrky na uzol, na mašľuurobiť uzol: urobiť uzol na kravate, uviazať kravatupouväzovaťpozaväzovať (postupne viac vecí): pouväzovať deťom stužky do vlasov

2. viazaním pevne pripojiť • priviazať: uviazať, priviazať dobytokpripevniť (viazaním): pripevniť povraz o stĺppouväzovaťpopriväzovať (postupne, viac vecí): popriväzovať, pouväzovať člnky k brehu

3. p. zviazať 1


zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční • dať zárukudať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verímsľúbiťprisľúbiťzasľúbiť (záväzne) • kniž. al. hovor.: garantovaťdať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovaťzaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia


zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


zaviazať 1. prepletením, uzlom, slučkou a pod. spojiť niečo: zaviazať konce šnúrkyzauzliťzakosíliť (zaviazať na uzol): špagát pevne zauzlil, zakosílilzaslučkovať: zaslučkovať niť, špagátzviazať (pevne spojiť do celku): zviazať obilie do snopovzatiahnuť (niečo uvoľnené spevniť): zatiahnuť vlasy do uzlapoviazať (postupne): poviazať kyticepozaväzovaťpouväzovať (postupne, jedno po druhom) • podviazať (zaviazať odspodu)

2. p. obviazať 3. p. pripútať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

viazať, -že, -žu nedok.

1. (čo, čo s čím) uzlom spájať dva predmety al. viac predmetov dovedna, zväzovať: v. (dovedna, spolu) konce povrazov, (pevne) v. niečo na uzol;

2. (čo) robiť na niečom uzol, obyč. ozdobný, uväzovať: v. (dieťaťu) mašľu do vlasov; v. (si) viazanku; v. si šatku (na babku);

3. (čo) obviazaním spevňovať, robiť z niečoho balík, baliť, zväzovať (napr. do uzlíka): v. jedlo, šaty ap. do uzlíka, do batôžka ap.; Ženy viažu periny do plachát. (Ráz.)

4. (čo, koho i bezpredm.) povrazom, reťazou ap. pripevňovať, uväzovať k niečomu, priväzovať: v. stromy ku kolom; Torbicu i meštek viaže o samár. (Kuk.);

vin. priväzovať viniče ku kolíkom

v. (si) sadlo tučnieť: Po dobrom obede viazal si sadlo spánkom. (Ondr.)

5. (čo, čo do čoho, čo čím i bezpredm.) spájať viac predmetov do celku (napr. pomocou drôtu, povrazu ap.), upravovať ich do určitej podoby, do zväzku, vytvárať z nich nejakú podobu, zväzovať, uväzovať: v. povriesla, snopy, v. obilie do snopov, v. zeleninu do zväzkov, v. kvety do kytice, v. kyticu; Sváko plietol kože, viazal metličky z prútia. (Tat.); raž vizali (Tim.);

6. (čo) omotávať, ovinovať, zaväzovať, obväzovať: v. obväzy; (Sprievodca) šatkou viazal oči Matiášovi. (Kal.); pren. Nebolo šťastia, v mene ktorého viaže štóla ruky ku spoločnej ceste (Jil.) uzaviera sa manželstvo.

7. (čo) robiť väzbu na knihe, na knihách; vykonávať knihárske práce: v. knihy (do kože, do plátna);

8. (koho, čo) dávať putá, sputnávať a tak znemožňovať voľný pohyb: Chyťte a viažte ho! — v. sliepke nohy motúzom

v. si ruky brať na seba záväzok, povinnosť, obmedzovať sa vo voľnosti; to mu viaže ruky obmedzuje, zaväzuje ho;

9. (koho, čo) obmedzovať vo voľnosti konania, prejavu, pohybu ap., pripútavať; spútavať: Pálila ho bezmocnosť, ktorá ho viazala k lôžku. (Gráf) Čítanie, neviazalo jej myšlienky. (Jégé); cechy viazali voľné rozvitie výrobných síl; vojenská služba ho viazala; obranca viazal (na seba) dve divizíe nepriateľského vojska; soľ viaže vodu, pôda viaže dusík, živiny; chem. lignín viaže 4 molekuly SO2; peňaž. v. vklad rušiť možnosť výplaty, znemožňovať výplatu vkladu;

10. (čo; čo na čo, čím) dostávať do závislosti, podmieňovať, pripútavať: v. svoje rozhodnutie na určité podmienky, podmienkami, na určitú lehotu ap.; farba šiat viaže farbu doplnkov;

11. (koho, čo, koho ku komu, k čomu, na koho, na čo, s kým, s čím) spájať na základe nejakého vzťahu, udržovať v nejakom vzťahu, stave (obyč. obmedzujúcom), pripútavať, zaväzovať: viaže ho sľub, prísaha; Viaže ho k nej cit. — Teba viažu staré predsudky. (Jégé) V nenávistnom boji zmiera to posledné, čo ich viazalo k sebe. (Barč) Keby ma ani srdce k nej neviazalo, viaže ma povinnosť. (Taj.) Nevedno, aké zväzky ich viažu k rodine. (Jil.) Jeho povolanie viaže ho k premnohým povinnostiam. (Al.) Na túto izbu viaže ma rozpomienka. (Vans.) Nič ich (kaštiele) neviaže k ľudom. (Vaj.) Čo ma viaže, staré múry, s vami. (Bunč.)

12. zastar. (čo) pliesť (ihlicami): Teta prestala viazať veľký shawl. (Vaj.);

dok. k 1, 3, 5, 7, 8 viazať, k 2, 3 uviazať i zaviazať, k 4 priviazať, k 6 obviazať, k 8 i poviazať

|| viazať sa

1. (čím, kým i bezpredm.) brať na seba záväzok, povinnosť, zaväzovať sa: Boli vyznavačmi zvrchovanej slobody, preto sa nechceli viazať ani priateľstvom. (Taj.) Nežení sa, nechce sa viazať.

2. (k čomu, ku komu, na čo, na koho i s čím, s kým) dostávať sa do súvislosti, príp. závislosti, mať s niečím, s niekým súvislosť, spájať sa s niečím, pripínať sa k niečomu; nadväzovať: Moje spomienky z detstva viažu sa k Ľuboreči. (Šolt.) Anna Proletárka bezprostredne sa viaže k udalostiam, ktoré sa odohrali. (Mráz) (Starosti) sa neoddeliteľne viažu na život každého jednotlivca. (Hor.) Ľudský hlas sa musí viazať na osobu. (Karv.)

3. (na čo, na koho) dostávať sa do závislosti od niečoho, od niekoho, obmedzovať sa, byť podmienený, pripútavať sa: v. sa na určitú osobu (napr. pri výbere spoločníka, partnera ap.); fyz. elektrón sa pevne viaže na protón;

4. odb. (s čím) spájať sa, zlučovať sa; síra sa môže viazať s iným prvkom;

5. hovor. kapusta, šalát sa viaže tvoria sa hlávky;

dok. k 1, 5 zaviazať sa


zaviazať, -viaže, -viažu, -viazal dok.

1. (čo) urobiť na niečom uzol, slučku, mašľu ap.: z. si šatku, šnúru, šnúrku na topánke;

2. (čo) šnúrkou, špagátom spojiť, upevniť, zviazať: z. kvety, vlasy;

3. (čo čím, do čoho) ovinúť, obkrútiť, obaliť niečím; navinúť, nakrútiť dookola niečoho: z. škatuľu šnúrkou, špagátom; z. peniaze do šatky, z. hlavu do ručníčka;

4. (čo, čo komu) dať, priložiť (na ranu, na choré miesto) obväz, obviazať, oviazať: z. niekomu boľavú nohu, porezanú ruku, z. dieťaťu rozbitú hlavu;

5. (čo) opatriť knihu väzbou: dať si z. ročník Slovenských pohľadov;

6. kniž. (koho k čomu, čím) upútať, pripútať, zaistiť si niekoho nejakými (spoločenskými finančnými, citovými ap.) vzťahmi. z. niekoho k spolupráci; z. niekoho sľubom, vďačnosťou; Otec začínal reči, ako krstného zaviazať. (Taj.)

7. (čo komu) narušiť, pokaziť niekomu život, šťastie ap.: Ty si mi zaviazal svet, život. (Kuk.); Eliška, ktorá si zaviazala svet v manželstve (márz); nedok. zaväzovať, -uje, -ujú

|| zaviazať sa

1. (na čo, s neurč., so spoj. že, kniž. i k čomu, zried. i bezpredm.) dať sľub, záväzok na vykonanie niečoho: z. sa predčasne splniť plán; Mali sme niečo, na čo sme sa zaviazali. (Hor.) Ondro zaviaže sa za všetkých. (Heč.) Stavbári sa zaviazali dokončiť stavbu do 1. mája. — Skupina sa zaviazal, že namontuje výťah. (Fab.)

2. záhr. (o plodoch, ovocí) po odkvitnutí a odpadnutí kvetu začať rásť: plody sa zaviazali

hovor. expr. sadlo sa mu zaviazalo stučnel;

nedok. zaväzovať sa

Morfologický analyzátor

zaviazať dokonavé sloveso
(ja) zaviažem VKdsa+; (ty) zaviažeš VKdsb+; (on, ona, ono) zaviaže VKdsc+; (my) zaviažeme VKdpa+; (vy) zaviažete VKdpb+; (oni, ony) zaviažu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zaviazal VLdsam+; (ona) zaviazala VLdsaf+; (ono) zaviazalo VLdsan+; (oni, ony) zaviazali VLdpah+;
(ty) zaviaž! VMdsb+; (my) zaviažme! VMdpa+; (vy) zaviažte! VMdpb+;
(nejako) zaviažuc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zaviazať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor