zavesiť dok.
1. upevniť do visiacej polohy; upevniť do závesu (význ. 2), op. zvesiť: z. kabát na vešiak; z-ený obraz; z. dvere, okná
2. hovor. položiť telefónne slúchadlo; tým skončiť telefonický rozhovor, zložiť: dopovedala a z-la
3. hovor. expr. dať zaucho: takú ti z-ím!
4. šport. slang. prudko streliť gól (vo futbale, hokeji, hádzanej)
● expr. z. niečo niekomu na nos prezradiť; z. učenie ap. na klinec zanechať; z. niekomu niečo, niekoho na krk dať na starosť;
nedok. zavesovať
// zavesiť sa
1. zachytiť sa do visiacej polohy: z. sa na lano, na konár; artistka bola z-ená nohou v kruhu
2. pridržať sa rukou (-ami) pod pazuchou: z. sa do manžela; išli z-ení do seba
● z. sa niekomu na päty (pre)nasledovať ho;
nedok. k 1 zavesovať sa
zavesiť sa -sí sa -sia sa zaves sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.
zavesiť -sí -sia zaves! -sil -siac -sený -senie dok.
prilepiť sa 1. zachytiť sa na niečom lepkavom; expr. pevne na niečom ostať • prilipnúť • kniž. priľnúť: látka sa prilepila, prilipla na čerstvo natreté zábradlie; obal dobre priľnie k výrobku • nalepiť sa: na podošvy sa nalepilo veľa snehu • prichytiť sa • chytiť sa • chytiť: farba sa dobre prichytila, chytila • priglejiť sa (prilepiť sa glejom): latka sa pevno priglejila • primrznúť (mrazom sa prilepiť): primrznúť o podlahu • pricicať sa • prisať sa (cicajúc sa prilepiť): mláďa sa pricicalo, prisalo k matke • popriliepať sa • poprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viaceré miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvár • expr. ulepiť sa: dieťa sa ulepilo na zadnú časť voza • expr. pouliepať sa (postupne, na rozličné miesta): netopiere pouliepané na hradách • expr. ulipnúť: prach ulipol na topánkach • expr. priškrieť: krv priškrela na ruky • expr. zavesiť sa (pevne sa chytiť): zavesiť sa na skupinku idúcu vpredu
2. p. prilipnúť 1
vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát
2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť • streliť • vypáliť • vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši • expr.: vsotiť • vraziť • vyťať • vytnúť • vysoliť • vsoliť • zasoliť • zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím • fraz.: dať poza uši • dať po hlave • expr.: struhnúť • fuknúť • facnúť • fľasnúť • fľasknúť • plesnúť • plesknúť • pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach • expr.: švacnúť • šustnúť • šuchnúť • šupnúť • lupnúť • luznúť • liznúť • hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška) • povyliepať • povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava
zauškovať biť rukou po tvári, dávať niekomu zauchá • hovor.: fackať • fackovať: surovo chlapca zauškoval, fack(ov)al • expr.: oflinkovať • čapcovať: oflinkovať, čapcovať niekoho hlava-nehlava • expr.: fliaskať • flieskať • plieskať (po tvári) • nár. fácať • hovor. expr.: zavesiť • vylepiť (dok.): Takú ti zavesím!
zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníka • expr.: zaháčiť sa • prilepiť sa • nalepiť sa • ulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozík • expr. oblepiť sa (okolo niečoho) • expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk
zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov • expr.: zakvačiť • zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak • hovor.: zaháknuť • zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka • hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško • vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň • hovor.: obesiť • zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku • pozavesovať • povešať • vyvešať • porozvesovať • porozviešať • porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe • expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece
2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiť • položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil
3. p. zauškovať
zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky
2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky
3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu
4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom
5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)
6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)
7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1
zavesiť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) upevniť do visiacej polohy: z. (si) kabát, klobúk na vešiak, z. (si) pušku na plece; z. záclony, obrazy; Zavesili ma za nohy. (Jégé)
● hovor. expr. z. niečo (napr. zamestnanie) na klinec prestať niečo robiť, prestať sa s niečím zaoberať; z. niekomu niečo na nos povedať, prezradiť; z. niečo niekomu na krk prenechať niekomu niečo (obyč. nepríjemné, ťažké, zlé a pod.);
2. zried. (koho) obesiť: Zaveste ma za jedno rebro. (Stod.)
3. hovor. expr. (čo komu) dať niekomu zaucho; udrieť niekoho: „Čo robíš, chlapče? Takú ti zavesím!“ (Gráf);
nedok. k 1 zavesovať, -uje, -ujú
|| zavesiť sa
1. upevniť sa do visiacej polohy: Opice sa vedia zavesiť za palec nohy. (Letz)
● hovor. expr. z. sa niekomu pod pazuchu, do pazuchy, na rameno pevne sa chytiť; z. sa niekomu na krk a) silno chytiť niekoho okolo krku; b) expr. vnútiť sa za spoločníka;
2. zried. obesiť sa: Nešťastná mať zavesila sa v komore na trám. (Urb.);
zavesiť dk 1. čo upevniť, (hore), do visiacej polohy pripevniť niečo: pro lepssy prawdu a gystotu swu wlastnu pečet, kteru požywam k tomuto lystu, dobrowolne kazal sem zawesyt (BUDATÍN 1478 SČL); hwezdi su gako lampasse na neby zawesene; qvintlik stlučenich bobkuw do wina neb piwa zawes a s toho pi, nebo bobky rozhanegi wetrnostj (RN 17.-18. st); rozdeliwsse chléb ten na tri stránky, treti pak ustanowil do zlaté holubice zaprawiti a nad oltárem zawesiti (VP 1764); již sem se oženil, již sem se potešil, již sem si na kolik pierečko zavesil (AD 1770); (cesnak) gjni ze zelinu zapletugu a do sucheho mista zawesia (NN 18. st) 2. obesením usmrtiť, obesiť: prowázek tento poswátnj gest podobný tomu, na kterym zločinecz swázan a zawesen býwa (SPo 1690); (Kristus) pro nasse spasenj byl na križj zaweseny (PoP 1723-24); corvos in cruce pascere: na ssybenicu zawesyti (KS 1763); ten sen znamená, že budess zawesení, i twé telo od ptákow zožraté bude (DS 1795); (Ašverus) Amana na teg gysteg ssybenycy, kteru on Mardocheowy wystawyl, zawesyty dal (SJ 18. st); z. sa dk obesiť sa: woly, ktere kradly, wssecko szenohradskemu cloweku oddawaly, w ktereho gich potom y nassly, ten gysty se gyž sam zawesyl (B. ŠTIAVNICA 1613); otec zawesil se tu noc na ssybenicu mestku, matka pak timže nožem, s kterym syna podrezala, y sebe sameg krk podrezala (SK 1697); Gudass ze zuffanlywosty prowaz wzal, na strom sa zawesil, y rozpučil sa na dwoge a wikidly sa z neho lakome črewa a dussa geho pochowana gest w pekle (MiK 18. st); -ovať ndk k 1: paloss se pripasuge, neb na ramenj z ssppongamy pas se zawesuge (KoB 1666); plechy zawessugj nad octem, polowyce karhanu (HL 17. st); affigo: zawessugem; appendo: zawesugem (KS 1763); x. pren (Boh) wody a oblaky w powetry zawesuge a gak s. Pismo prawy, gako prez negake syto tak cedy wodu dolu (PP 1734) drží; (králi) w prácách dne se potá, do tychto celú misel zawesugú (PT 1778) sústredia; -ovať sa ndk: diwa koza (má rohy) male, za ktere se na skaly zawesuge (OP 1685)