Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zavesiť dok.

1. upevniť do visiacej polohy; upevniť do závesu (význ. 2), op. zvesiť: z. kabát na vešiak; z-ený obraz; z. dvere, okná

2. hovor. položiť telefónne slúchadlo; tým skončiť telefonický rozhovor, zložiť: dopovedala a z-la

3. hovor. expr. dať zaucho: takú ti z-ím!

4. šport. slang. prudko streliť gól (vo futbale, hokeji, hádzanej)

expr. z. niečo niekomu na nos prezradiť; z. učenie ap. na klinec zanechať; z. niekomu niečo, niekoho na krk dať na starosť;

nedok. zavesovať

// zavesiť sa

1. zachytiť sa do visiacej polohy: z. sa na lano, na konár; artistka bola z-ená nohou v kruhu

2. pridržať sa rukou (-ami) pod pazuchou: z. sa do manžela; išli z-ení do seba

z. sa niekomu na päty (pre)nasledovať ho;

nedok. k 1 zavesovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zavesiť ‑í ‑ia dok.; zavesiť sa

zavesiť sa -sí sa -sia sa zaves sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


zavesiť -sí -sia zaves! -sil -siac -sený -senie dok.

prilepiť sa 1. zachytiť sa na niečom lepkavom; expr. pevne na niečom ostať • prilipnúťkniž. priľnúť: látka sa prilepila, prilipla na čerstvo natreté zábradlie; obal dobre priľnie k výrobkunalepiť sa: na podošvy sa nalepilo veľa snehuprichytiť sachytiť sachytiť: farba sa dobre prichytila, chytilapriglejiť sa (prilepiť sa glejom): latka sa pevno priglejilaprimrznúť (mrazom sa prilepiť): primrznúť o podlahupricicať saprisať sa (cicajúc sa prilepiť): mláďa sa pricicalo, prisalo k matkepopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viaceré miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvárexpr. ulepiť sa: dieťa sa ulepilo na zadnú časť vozaexpr. pouliepať sa (postupne, na rozličné miesta): netopiere pouliepané na hradáchexpr. ulipnúť: prach ulipol na topánkachexpr. priškrieť: krv priškrela na rukyexpr. zavesiť sa (pevne sa chytiť): zavesiť sa na skupinku idúcu vpredu

2. p. prilipnúť 1


vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


zauškovať biť rukou po tvári, dávať niekomu zauchá • hovor.: fackaťfackovať: surovo chlapca zauškoval, fack(ov)alexpr.: oflinkovaťčapcovať: oflinkovať, čapcovať niekoho hlava-nehlavaexpr.: fliaskaťflieskaťplieskať (po tvári) • nár. fácaťhovor. expr.: zavesiťvylepiť (dok.): Takú ti zavesím!


zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníkaexpr.: zaháčiť saprilepiť sanalepiť saulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozíkexpr. oblepiť sa (okolo niečoho) • expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk


zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántovexpr.: zakvačiťzakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiakhovor.: zaháknuťzahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierkahovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uškovyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeňhovor.: obesiťzried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličkupozavesovaťpovešaťvyvešaťporozvesovaťporozviešaťporozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbeexpr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece

2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiťpoložiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil

3. p. zauškovať


zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zavesiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) upevniť do visiacej polohy: z. (si) kabát, klobúk na vešiak, z. (si) pušku na plece; z. záclony, obrazy; Zavesili ma za nohy. (Jégé)

hovor. expr. z. niečo (napr. zamestnanie) na klinec prestať niečo robiť, prestať sa s niečím zaoberať; z. niekomu niečo na nos povedať, prezradiť; z. niečo niekomu na krk prenechať niekomu niečo (obyč. nepríjemné, ťažké, zlé a pod.);

2. zried. (koho) obesiť: Zaveste ma za jedno rebro. (Stod.)

3. hovor. expr. (čo komu) dať niekomu zaucho; udrieť niekoho: „Čo robíš, chlapče? Takú ti zavesím!“ (Gráf);

nedok. k 1 zavesovať, -uje, -ujú

|| zavesiť sa

1. upevniť sa do visiacej polohy: Opice sa vedia zavesiť za palec nohy. (Letz)

hovor. expr. z. sa niekomu pod pazuchu, do pazuchy, na rameno pevne sa chytiť; z. sa niekomu na krk a) silno chytiť niekoho okolo krku; b) expr. vnútiť sa za spoločníka;

2. zried. obesiť sa: Nešťastná mať zavesila sa v komore na trám. (Urb.);

nedok. k 1 zavesovať sa

zavesiť dk
1. čo upevniť, (hore), do visiacej polohy pripevniť niečo: pro lepssy prawdu a gystotu swu wlastnu pečet, kteru požywam k tomuto lystu, dobrowolne kazal sem zawesyt (BUDATÍN 1478 SČL); hwezdi su gako lampasse na neby zawesene; qvintlik stlučenich bobkuw do wina neb piwa zawes a s toho pi, nebo bobky rozhanegi wetrnostj (RN 17.-18. st); rozdeliwsse chléb ten na tri stránky, treti pak ustanowil do zlaté holubice zaprawiti a nad oltárem zawesiti (VP 1764); již sem se oženil, již sem se potešil, již sem si na kolik pierečko zavesil (AD 1770); (cesnak) gjni ze zelinu zapletugu a do sucheho mista zawesia (NN 18. st)
2. obesením usmrtiť, obesiť: prowázek tento poswátnj gest podobný tomu, na kterym zločinecz swázan a zawesen býwa (SPo 1690); (Kristus) pro nasse spasenj byl na križj zaweseny (PoP 1723-24); corvos in cruce pascere: na ssybenicu zawesyti (KS 1763); ten sen znamená, že budess zawesení, i twé telo od ptákow zožraté bude (DS 1795); (Ašverus) Amana na teg gysteg ssybenycy, kteru on Mardocheowy wystawyl, zawesyty dal (SJ 18. st); z. sa dk obesiť sa: woly, ktere kradly, wssecko szenohradskemu cloweku oddawaly, w ktereho gich potom y nassly, ten gysty se gyž sam zawesyl (B. ŠTIAVNICA 1613); otec zawesil se tu noc na ssybenicu mestku, matka pak timže nožem, s kterym syna podrezala, y sebe sameg krk podrezala (SK 1697); Gudass ze zuffanlywosty prowaz wzal, na strom sa zawesil, y rozpučil sa na dwoge a wikidly sa z neho lakome črewa a dussa geho pochowana gest w pekle (MiK 18. st); -ovať ndk k 1: paloss se pripasuge, neb na ramenj z ssppongamy pas se zawesuge (KoB 1666); plechy zawessugj nad octem, polowyce karhanu (HL 17. st); affigo: zawessugem; appendo: zawesugem (KS 1763);
x. pren (Boh) wody a oblaky w powetry zawesuge a gak s. Pismo prawy, gako prez negake syto tak cedy wodu dolu (PP 1734) drží; (králi) w prácách dne se potá, do tychto celú misel zawesugú (PT 1778) sústredia; -ovať sa ndk: diwa koza (má rohy) male, za ktere se na skaly zawesuge (OP 1685)

zawesiť zawesiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

aby zavesil meč presne pour replacer l'épée précisément
ho zavesiť do predsiene l'accrocher dans le vestibule
na stoličku, aby zavesil sur la chaise, pour replacer
stoličku, aby zavesil meč la chaise, pour replacer l'épée

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu