zavčasu prísl.
1. vo včasnom, skorom čase: slivka rodí z.; z. vstávať skoro ráno
2. skôr, ako by mohlo byť neskoro; v pravý čas, včas, op. neskoro: urobiť z. opatrenia, z. zbadať nebezpečenstvo
včas 1. v určenom čase; v pravý čas, vtedy, keď treba (op. neskoro) • načas: išiel autom, aby prišiel včas, načas • včasne • presne: pomoc prišla včasne, presne • zavčasu • zavčas: zavčasu, zavčas si to rozmyslel
2. vo včasnom, skorom čase; skôr, ako treba (op. neskoro) • včasne: včas, včasne zjari sa vyrojili včely • skoro • zavčasu • zavčas: prišli ste skoro, zavčasu, ešte tu vlak nie je • privčas • priskoro (príliš, veľmi skoro): privčas, priskoro ste odišli
3. v skorých ranných hodinách • skoro • zavčasu: každý deň musí včas, skoro vstávať; zajtra skoro, zavčasu odchádzam na služobnú cestu • včasne • včasráno • zavčas rána • zavčasu ráno: včasne, včasráno, zavčas rána odišiel do hory
zavčasu vo včasnom, skorom čase; skôr, ako by mohlo byť neskoro, v pravý čas (op. neskoro) • zavčas: chodieva zavčasu, zavčas spávať • skoro • včas • včasne • nár. časne: prišli ste skoro, včas, hostia tu ešte nie sú; včas, zavčasu sa musí pripraviť na skúšky; zajtra musíme skoro, včasne vstávať • zastar.: naskore • naskoro (Hviezdoslav, Vajanský) • priskoro • privčas • hovor. prizavčasu (príliš, veľmi zavčasu): priskoro, privčas začalo mrznúť; prizavčasu vstal z postele
zavčasu i zavčas prísl. skoro, včas: Zaumienil si, že zavčasu nevstane. (Heč.) Bolo zavčasu, keď sme zišli na ulicu. (Kuk.) Uvidíš, že zavčasu príde. (Ráz.-Mart.) V nedeľu (sa chodí) zavčas spávať. (Hor.) Filomena sa zobudila zavčas ráno. (Fel.)
zavčas, zavčasom [-em], zavčasu, začasu prísl skoro, včas: zdrawy nepotrebuge lekara, než nemocny mosy ho zawčasu pohledat, dokud pram neagonizuge (VRŠATEC 1685); abi sem wedela swoge weci opatrit zawcasu (RADVAŇ 1705); zawčasu se zaopatri, dokud swetlo switi; pripraw sobe sprawedliwost pred sudem zawčasu (GŠ 1758); ked se do verkeru nebo do kriegsznechtu traffi, mosi se on tam zawčassem podle rozkazu tam nagit (VoP 1760); commode: snadno, zawčasu, dobre; satis tempore: dosti začasu; tempestive: začasu, časňe (KS 1763); geden každi rjchtar nech se zawčasu zaopatrij (B. BYSTRICA 1779); nebo richle muže nas obkličiti sen smrty časneg, neprobudime-liž se zavčas z teg ohavneg, giž sme večne zatraceny (SS 18. st); kdiš ty štepiky w druhy rok počinagu kvitnut, zrut ge zawčasu, ginaceg bi tge stromi nebili plodne (PR 18. st)