zaviazať -že -žu dok.
1. k viazať (význ. 1 – 3): z. (si) šnúrky (na mašličku); z. (si) topánky; z. (si) nohu nad ranou, z. balík
2. obviazať (význ. 2): z. (si) ranu
3. dosiahnuť u niekoho záväzný sľub (ne)vykonať niečo: z-l ho mlčaním; z-l ho prísahou, aby nezradil;
nedok. zaväzovať
// zaviazať sa
1. dať záväzný sľub, záväzok: podnik sa z-l splniť dodávky dielcov
2. vyvolať pocit vďaky, záväzku: svojou pomocou si ho z-l; byť z-ný niekomu za niečo
3. utvoriť hlávku: šalát sa z-l;
nedok. zaväzovať sa
viazať 1. uzlom spájať • zaväzovať • zväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľu • kosíliť: kosílil roztrhnutý povrázok • zauzľovať • zried. uzliť
2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovať • zväzovať • sťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkov • šnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánky • hovor. zastar. gurtovať
3. pevne pripájať k niečomu • priväzovať • pripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu
4. obmedzovať v konaní • zaväzovať • zväzovať: viaže ho prísaha • kniž.: spútavať • sputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub
5. p. pútať 2
zaväzovať p. viazať 1, 2, 4
zaväzovať, zaväzovať sa p. zaviazať, zaviazať sa
zaviazať, -viaže, -viažu, -viazal dok.
1. (čo) urobiť na niečom uzol, slučku, mašľu ap.: z. si šatku, šnúru, šnúrku na topánke;
2. (čo) šnúrkou, špagátom spojiť, upevniť, zviazať: z. kvety, vlasy;
3. (čo čím, do čoho) ovinúť, obkrútiť, obaliť niečím; navinúť, nakrútiť dookola niečoho: z. škatuľu šnúrkou, špagátom; z. peniaze do šatky, z. hlavu do ručníčka;
4. (čo, čo komu) dať, priložiť (na ranu, na choré miesto) obväz, obviazať, oviazať: z. niekomu boľavú nohu, porezanú ruku, z. dieťaťu rozbitú hlavu;
5. (čo) opatriť knihu väzbou: dať si z. ročník Slovenských pohľadov;
6. kniž. (koho k čomu, čím) upútať, pripútať, zaistiť si niekoho nejakými (spoločenskými finančnými, citovými ap.) vzťahmi. z. niekoho k spolupráci; z. niekoho sľubom, vďačnosťou; Otec začínal reči, ako krstného zaviazať. (Taj.)
7. (čo komu) narušiť, pokaziť niekomu život, šťastie ap.: Ty si mi zaviazal svet, život. (Kuk.); Eliška, ktorá si zaviazala svet v manželstve (márz); nedok. zaväzovať, -uje, -ujú
|| zaviazať sa
1. (na čo, s neurč., so spoj. že, kniž. i k čomu, zried. i bezpredm.) dať sľub, záväzok na vykonanie niečoho: z. sa predčasne splniť plán; Mali sme niečo, na čo sme sa zaviazali. (Hor.) Ondro zaviaže sa za všetkých. (Heč.) Stavbári sa zaviazali dokončiť stavbu do 1. mája. — Skupina sa zaviazal, že namontuje výťah. (Fab.)
2. záhr. (o plodoch, ovocí) po odkvitnutí a odpadnutí kvetu začať rásť: plody sa zaviazali
● hovor. expr. sadlo sa mu zaviazalo stučnel;