zavádzať, p. zaviesť
zaviesť, -vedie, -vedú dok.
1. (koho, čo) doviesť, priviesť, dostať niekam ako sprievodca, dozorca, spoločník ap.: z. dieťa do školy, z. väzňa do cely, z. koňa do maštale, z. ovce na pašu;
2. tech. (čo) dostať niekam, umiestniť niekde pomocou technických zariadení (vedením, prúdením ap.): z. prúd, elektrinu, plyn, vodu, telefón niekam;
3. (koho, čo kam) spôsobiť, byť príčinou toho, že sa niekto (niečo) ocitne na nejakom mieste al. v nejakom stave, v nejakom postavení, že sa s niekým al. niečím niečo stalo, stane: Čo ťa sem zaviedlo? Po čo si prišiel? — nešťastná náhoda ma sem zaviedla nešťastnou náhodou som sem prišiel. — Vidina zavedie i najsilnejších na scestie. (Jégé) Koniec vojny ho zaviedol k otcovmu hrobu (Jil.) na konci vojny zašiel k otcovmu hrobu; pren. z. niekoho na scestie, na zlé chodníčky pokaziť niekoho;
4. (čo) postarať sa o realizovanie, používanie, uplatnenie ap. niečo v praxi, uviesť do praxe: z. nové metódy práce, z. do výroby nové stroje, z. v podniku nepretržitú prevádzku, výsledky vedeckého výskumu z. do praxe;
5. trochu zastar. (čo) (o obchode, podniku ap.) dosiahnuť, že niečo dobre prosperuje, obyč. získaním stáleho okruhu zákazníkov: z. obchod, dielňu; Dlžôb nezanechal, gazdovstvo dobre zaviedol. (Kuk.)
6. (koho, čo) podviesť, oklamať: Dievča je neskúsené, nie ho je ťažko zaviesť. (Kuk.) Zaviedli ste verejnosť. (Stod.)
7. (reč, rozhovor na čo, na koho) začať o niečom, o niekom hovoriť, začať sa o niečom, o niekom rozprávať: z. reč na najnovšie divadelné predstavenie; z. rozhovor na bočnú koľaj začať hovoriť o vedľajších, nepodstatných veciach;
nedok. zavádzať, -a, -ajú