zaujatý príd.
1. sústredený na nejakú činnosť; zapálený: vášnivo z. rečník
2. nie nestranne posudzujúci, predpojatý: z-á kritika; je z. proti pracovníkovi, proti modernej hudbe;
zaujato prísl.: z. pracovať; z. posudzovať;
zaujatosť -i ž.
zaujatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
nespravodlivý 1. ktorý nekoná v zhode so zásadami nestranného hodnotenia al. práva; svedčiaci o tom (op. spravodlivý) • zastar. skrivodlivý: nespravodlivý, skrivodlivý sudca; nespravodlivý, skrivodlivý trest • bezprávny (založený na bezpráví): bezprávny postup voči niekomu • zaujatý (op. nestranný): byť príliš zaujatý voči niekomu; zaujaté hodnotenie • predpojatý (vopred nespravodlivo posudzujúci): mať predpojatý názor na niekoho • zlý (krivdiaci iným): byť zlý k podriadeným
2. bezdôvodne neprajný, poškodzujúci (op. spravodlivý) • neodôvodnený • neopodstatnený • neoprávnený • bezdôvodný (op. odôvodnený, opodstatnený, oprávnený): neodôvodnené, neopodstatnené prenasledovanie • neprimeraný (nezodpovedajúci previneniu, pravidlám hodnotenia a pod.; op. primeraný): neprimeraná klasifikácia žiaka; neprimeraný trest • nepodložený • krivý (bez dôkazov): nepodložené, krivé obvinenie
osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť
2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk
subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobný • vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor • individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady • zaujatý • predpojatý • neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika • jednostranný • nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty
zaneprázdnený intenzívne vtiahnutý do nejakej činnosti, majúci veľa povinností • zamestnaný: je zamestnaný rozhovorom s poslancami • zaujatý • zastar. zaňatý: zaujatý tancom, prácou
zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnený • zamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovorom • uchvátený • unesený • nadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancom • zabratý (do niečoho): zabratý do diskusie • zastar. zaňatý (Kukučín)
2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudok • tendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika
1. nespravodlivo posudzujúci, predpojatý. ľudia z-í proti modernému umeniu;
2. zamestnaný, zaneprázdnený: byť veľmi z. prácou;
zaujato prísl. k 1: z. niečo posudzovať;
zaujatosť, -ti ž.
1. predpojatosť;
2. zaneprázdnenie, zaneprázdnenosť;
3. zaujatie, záujem: odborná z. (Chrob.)
zaujatý príd 1. zajatý: zaugatych krestanuw na trysto tisýc (KrP 1760) 2. násilím odobraný, zadržaný: zaugatj statek prichazi na zmatek bohabognich lidy (BV 1652); publicatus: konfisskowany, zaugaty; pecunia confiscata: zebrané, zaugaté penjze (KS 1763) 3. zabratý, obsadený: Benedik ptal, aby las wysse dediny od Moysse zavyaty, nawracen byl; kostele evangelicke mnohe zaugate (RUŽOMBEROK 1598); gestly že by ktery s panou bratou společnu cestu aneb gine place společne y dedinske zaugate držal, takowe skrže dedinu magu byti rectifikowane (L. JÁN 1704); occupatus: zaugaty, opanowany (KS 1763) 4. zachvátený, postihnutý: djte po mjstech swrabem zaugatjch umjweg (HT 1760); obiwatelé podezreny magyce z prwnym hnewem zaugaty ohen do korábu wnésli (PT 1778) 5. kt. sa venuje nej. činnosti: Apollo w paseny stada nazatym zaugaty, hral na pysstalku (PT 1778)