Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zaujatý príd.

1. sústredený na nejakú činnosť; zapálený: vášnivo z. rečník

2. nie nestranne posudzujúci, predpojatý: z-á kritika; je z. proti pracovníkovi, proti modernej hudbe;

zaujato prísl.: z. pracovať; z. posudzovať;

zaujatosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaujatý; zaujato prísl.; zaujatosť ‑i ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

nespravodlivý 1. ktorý nekoná v zhode so zásadami nestranného hodnotenia al. práva; svedčiaci o tom (op. spravodlivý) • zastar. skrivodlivý: nespravodlivý, skrivodlivý sudca; nespravodlivý, skrivodlivý trest • bezprávny (založený na bezpráví): bezprávny postup voči niekomu • zaujatý (op. nestranný): byť príliš zaujatý voči niekomu; zaujaté hodnotenie • predpojatý (vopred nespravodlivo posudzujúci): mať predpojatý názor na niekoho • zlý (krivdiaci iným): byť zlý k podriadeným

2. bezdôvodne neprajný, poškodzujúci (op. spravodlivý) • neodôvodnený • neopodstatnený • neoprávnený • bezdôvodný (op. odôvodnený, opodstatnený, oprávnený): neodôvodnené, neopodstatnené prenasledovanie • neprimeraný (nezodpovedajúci previneniu, pravidlám hodnotenia a pod.; op. primeraný): neprimeraná klasifikácia žiaka; neprimeraný trest • nepodložený • krivý (bez dôkazov): nepodložené, krivé obvinenie

osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk

subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobný • vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor • individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady • zaujatý • predpojatý • neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika • jednostranný • nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty

zaneprázdnený intenzívne vtiahnutý do nejakej činnosti, majúci veľa povinností • zamestnaný: je zamestnaný rozhovorom s poslancami • zaujatý • zastar. zaňatý: zaujatý tancom, prácou

zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnený • zamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovorom • uchvátený • unesený • nadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancom • zabratý (do niečoho): zabratý do diskusie • zastar. zaňatý (Kukučín)

2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudok • tendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaujatý príd.

1. nespravodlivo posudzujúci, predpojatý. ľudia z-í proti modernému umeniu;

2. zamestnaný, zaneprázdnený: byť veľmi z. prácou;

zaujato prísl. k 1: z. niečo posudzovať;

zaujatosť, -ti ž.

1. predpojatosť;

2. zaneprázdnenie, zaneprázdnenosť;

3. zaujatie, záujem: odborná z. (Chrob.)

Morfologický analyzátor

zaujatý príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) zaujatý; (bez) zaujatého; (k) zaujatému; (vidím) zaujatého; (o) zaujatom; (so) zaujatým;

(štyria) zaujatí; (bez) zaujatých; (k) zaujatým; (vidím) zaujatých; (o) zaujatých; (so) zaujatými;


(jeden) zaujatejší; (bez) zaujatejšieho; (k) zaujatejšiemu; (vidím) zaujatejšieho; (o) zaujatejšom; (so) zaujatejším;

(štyria) zaujatejší; (bez) zaujatejších; (k) zaujatejším; (vidím) zaujatejších; (o) zaujatejších; (so) zaujatejšími;


(jeden) najzaujatejší; (bez) najzaujatejšieho; (k) najzaujatejšiemu; (vidím) najzaujatejšieho; (o) najzaujatejšom; (s) najzaujatejším;

(traja) najzaujatejší; (bez) najzaujatejších; (k) najzaujatejším; (vidím) najzaujatejších; (o) najzaujatejších; (s) najzaujatejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) zaujatý; (bez) zaujatého; (k) zaujatému; (vidím) zaujatý; (o) zaujatom; (so) zaujatým;

(štyri) zaujaté; (bez) zaujatých; (k) zaujatým; (vidím) zaujaté; (o) zaujatých; (so) zaujatými;


(jeden) zaujatejší; (bez) zaujatejšieho; (k) zaujatejšiemu; (vidím) zaujatejší; (o) zaujatejšom; (so) zaujatejším;

(štyri) zaujatejšie; (bez) zaujatejších; (k) zaujatejším; (vidím) zaujatejšie; (o) zaujatejších; (so) zaujatejšími;


(jeden) najzaujatejší; (bez) najzaujatejšieho; (k) najzaujatejšiemu; (vidím) najzaujatejší; (o) najzaujatejšom; (s) najzaujatejším;

(tri) najzaujatejšie; (bez) najzaujatejších; (k) najzaujatejším; (vidím) najzaujatejšie; (o) najzaujatejších; (s) najzaujatejšími;


ženský rod

(jedna) zaujatá; (bez) zaujatej; (k) zaujatej; (vidím) zaujatú; (o) zaujatej; (so) zaujatou;

(tri) zaujaté; (bez) zaujatých; (k) zaujatým; (vidím) zaujaté; (o) zaujatých; (so) zaujatými;


(jedna) zaujatejšia; (bez) zaujatejšej; (k) zaujatejšej; (vidím) zaujatejšiu; (o) zaujatejšej; (so) zaujatejšou;

(tri) zaujatejšie; (bez) zaujatejších; (k) zaujatejším; (vidím) zaujatejšie; (o) zaujatejších; (so) zaujatejšími;


(jedna) najzaujatejšia; (bez) najzaujatejšej; (k) najzaujatejšej; (vidím) najzaujatejšiu; (o) najzaujatejšej; (s) najzaujatejšou;

(tri) najzaujatejšie; (bez) najzaujatejších; (k) najzaujatejším; (vidím) najzaujatejšie; (o) najzaujatejších; (s) najzaujatejšími;


stredný rod

(jedno) zaujaté; (bez) zaujatého; (k) zaujatému; (vidím) zaujaté; (o) zaujatom; (so) zaujatým;

(štyri) zaujaté; (bez) zaujatých; (k) zaujatým; (vidím) zaujaté; (o) zaujatých; (so) zaujatými;


(jedno) zaujatejšie; (bez) zaujatejšieho; (k) zaujatejšiemu; (vidím) zaujatejšie; (o) zaujatejšom; (so) zaujatejším;

(tri) zaujatejšie; (bez) zaujatejších; (k) zaujatejším; (vidím) zaujatejšie; (o) zaujatejších; (so) zaujatejšími;


(jedno) najzaujatejšie; (bez) najzaujatejšieho; (k) najzaujatejšiemu; (vidím) najzaujatejšie; (o) najzaujatejšom; (s) najzaujatejším;

(štyri) najzaujatejšie; (bez) najzaujatejších; (k) najzaujatejším; (vidím) najzaujatejšie; (o) najzaujatejších; (s) najzaujatejšími;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

bola väčšina služobníkov zaujatá ≈ byla většina služebníků zaujata
septembra zaujatá obrana nad ≈ září zaujata obrana nad
sme boli zaujatí novým ≈ jsme byli zaujati novým
so zainteresovanými stranami a ≈ se zaujatými stranami a
väčšina služobníkov zaujatá neodkladnými ≈ většina služebníků zaujata neodkladnými
všetci sme boli zaujatí ≈ všichni jsme byli zaujati
zaujatá dieťaťom, na ktoré ≈ zaujata dítětem, na které
Zaujatý Markovou výrečnosťou a ≈ Zaujat Markovou výřečností a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a najzaujatejší vyhlasujú, že ≈ and prejudiced said that
Dočerta, áno, som zaujatý ≈ Hell, yes, I'm biased
Draco bol zaujatý, ale ≈ Draco was intrigued, but
proti nemu zaujatá len ≈ prejudged him based solely
Samozrejme, že som zaujatý ≈ Of course I'm biased
sestra je, pochopiteľne, zaujatá ≈ sister is understandably prejudiced
tak zaujatá tým, čo ≈ so absorbed in what
zaujatý voči obslužnej medicíne ≈ biased against concierge medicine
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor