Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zaujať -jme -jmú dok.

1. vzbudiť záujem, upútať: rozhovor ho z-l; kniha z-la všetkých; z. krásou, múdrosťou

2. zabrať, získať pre seba, obsadiť: z-te svoje miesta! z-l miesto predsedu

3. vhodne sa postaviť s cieľom byť na niečo pripravený: z. rečnícku pózu; z. palebné postavenie

4. utvoriť si názor na niečo, vzťah k niečomu: z. k návrhu kladný postoj; (ne)z-l v spore stanovisko;

nedok. zaujímať -a

// zaujať sa prejaviť záujem, zainteresovať sa: veľmi sa z-l o ten prípad;

nedok. zaujímať sa prejavovať záujem: z. sa o vstupenky; z. sa o hudbu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaujímať ‑a ‑ajú nedok.; zaujímať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

baviť 1. poskytovať zábavu • zabávaťrozveseľovaťobveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosťrozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiťzaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávaťzdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri prácioberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!


pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiťoblažovaťpotešovaťobšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviťzaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovaťutešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví


všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba


záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodinezaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma

2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončíbyť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešiastáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe

3. p. spočívať 3 4. skladať sa


zaujímať p. tešiť 1


zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujemhovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodáreniastáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujímaexpr.: trhať saruť saruvať sabiť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvúexpr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom autebyť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaujať, -jme, -jmú, -jatý dok.

1. (čo) zabrať, obsadiť, zaplniť nejaké miesto, nejaký priestor, obyč. na sadenie (príp. na státie): miesta vo vlaku (v divadle) sú zaujaté; Prosím, zaujmite svoje miesta!

2. (čo) obsadiť, zabrať, zaplniť v širokom zmysle (miestne, priestorovo, mocensky, funkciou prácou ap.): kraj zaujatý Slovanmi, územie zaujaté nepriateľom; niekto zaujal miesto ministra;

3. (čo) z. stanovisko, postoj rozhodnúť sa pre určitý názor, pre určité presvedčenie: z. kladné, záporné stanovisko, kladný, záporný postoj k niečomu;

4. (koho, čo čím) vzbudiť, upútať, pripútať, sústrediť na seba pozornosť, záujem ap. niekoho al. niečoho: z. niekoho svojou krásou, múdrosťou, jemnosťou; Tá zvodná krásavica akiste zaujala kráľa. (Hviezd.) Starosti o dievku zaujali celú jej bytosť. (Kuk.);

nedok. zaujímať

|| zaujať sa

1. (čím) začať sa niečím zaoberať; sústrediť sa na niečo: Klát zaľahol do kníh a zaujal sa novou robotou. (Jil.)

2. trochu zastar. (koho, čoho, za koho, za čo) zastať sa niekoho, postaviť sa na obranu niekoho, niečoho, ujať sa niekoho, niečoho: (Cyril) pozrie, či nieto nikoho, kto by sa ho zaujal. (Tim.) Ktože sa zaujal ich stránky? (Kal.) Za obvineného sa zaujal mladý človek. (Záb.) S nádejou som sa za vec zaujala. (Jil.)


zaujímať, -a, -ajú nedok.

1. z. postoj, stanovisko rozhodovať sa pre určitý názor, pre určité presvedčenie: z. kladné, záporné stanovisko, kladný, záporný postoj k niečomu;

2. (koho) vzbudzovať, upútavať, sústreďovať pozornosť, záujem: niečo ma (ho ap.) veľmi (málo) zaujíma;

dok. zaujať

|| zaujímať sa (o čo, o koho) mať, prejavovať záujem o niečo, o niekoho: z. sa o cestu do zahraničia, z. sa o výmenu bytu; z. sa o dobrého odborníka

Morfologický analyzátor

zaujímať nedokonavé sloveso
(ja) zaujímam VKesa+; (ty) zaujímaš VKesb+; (on, ona, ono) zaujíma VKesc+; (my) zaujímame VKepa+; (vy) zaujímate VKepb+; (oni, ony) zaujímajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zaujímal VLesam+; (ona) zaujímala VLesaf+; (ono) zaujímalo VLesan+; (oni, ony) zaujímali VLepah+;
(ty) zaujímaj! VMesb+; (my) zaujímajme! VMepa+; (vy) zaujímajte! VMepb+;
(nejako) zaujímajúc VHe+;
zaugímať zaugímať

Zvukové nahrávky niektorých slov

zaujímať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor