Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

zaujať -jme -jmú dok.

1. vzbudiť záujem, upútať: rozhovor ho z-l; kniha z-la všetkých; z. krásou, múdrosťou

2. zabrať, získať pre seba, obsadiť: z-te svoje miesta! z-l miesto predsedu

3. vhodne sa postaviť s cieľom byť na niečo pripravený: z. rečnícku pózu; z. palebné postavenie

4. utvoriť si názor na niečo, vzťah k niečomu: z. k návrhu kladný postoj; (ne)z-l v spore stanovisko;

nedok. zaujímať -a

// zaujať sa prejaviť záujem, zainteresovať sa: veľmi sa z-l o ten prípad;

nedok. zaujímať sa prejavovať záujem: z. sa o vstupenky; z. sa o hudbu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaujímať ‑a ‑ajú nedok.; zaujímať sa

zaujímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok.


zaujímať sa -ma sa -majú sa -maj sa! -mal sa -majúc sa -majúci sa -manie sa nedok.

-mať/124102±97 3.18: verbá inf. nedok. 119131→119198
+58
−39
mať/95482→95549
+58
−39
vnímať/6203 prijímať/4046 zaujímať/3788 skúmať/3333 klamať/2143 všímať/1901 mať/642 objímať/289 rozjímať/275 prenajímať/219 snímať/160 driemať/155 (14/495)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

baviť 1. poskytovať zábavu • zabávaťrozveseľovaťobveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosťrozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiťzaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávaťzdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri prácioberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!


pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiťoblažovaťpotešovaťobšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviťzaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovaťutešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví


všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba


záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodinezaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma

2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončíbyť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešiastáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe

3. p. spočívať 3 4. skladať sa


zaujímať p. tešiť 1


zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujemhovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodáreniastáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujímaexpr.: trhať saruť saruvať sabiť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvúexpr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom autebyť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaujať, -jme, -jmú, -jatý dok.

1. (čo) zabrať, obsadiť, zaplniť nejaké miesto, nejaký priestor, obyč. na sadenie (príp. na státie): miesta vo vlaku (v divadle) sú zaujaté; Prosím, zaujmite svoje miesta!

2. (čo) obsadiť, zabrať, zaplniť v širokom zmysle (miestne, priestorovo, mocensky, funkciou prácou ap.): kraj zaujatý Slovanmi, územie zaujaté nepriateľom; niekto zaujal miesto ministra;

3. (čo) z. stanovisko, postoj rozhodnúť sa pre určitý názor, pre určité presvedčenie: z. kladné, záporné stanovisko, kladný, záporný postoj k niečomu;

4. (koho, čo čím) vzbudiť, upútať, pripútať, sústrediť na seba pozornosť, záujem ap. niekoho al. niečoho: z. niekoho svojou krásou, múdrosťou, jemnosťou; Tá zvodná krásavica akiste zaujala kráľa. (Hviezd.) Starosti o dievku zaujali celú jej bytosť. (Kuk.);

nedok. zaujímať

|| zaujať sa

1. (čím) začať sa niečím zaoberať; sústrediť sa na niečo: Klát zaľahol do kníh a zaujal sa novou robotou. (Jil.)

2. trochu zastar. (koho, čoho, za koho, za čo) zastať sa niekoho, postaviť sa na obranu niekoho, niečoho, ujať sa niekoho, niečoho: (Cyril) pozrie, či nieto nikoho, kto by sa ho zaujal. (Tim.) Ktože sa zaujal ich stránky? (Kal.) Za obvineného sa zaujal mladý človek. (Záb.) S nádejou som sa za vec zaujala. (Jil.)


zaujímať, -a, -ajú nedok.

1. z. postoj, stanovisko rozhodovať sa pre určitý názor, pre určité presvedčenie: z. kladné, záporné stanovisko, kladný, záporný postoj k niečomu;

2. (koho) vzbudzovať, upútavať, sústreďovať pozornosť, záujem: niečo ma (ho ap.) veľmi (málo) zaujíma;

dok. zaujať

|| zaujímať sa (o čo, o koho) mať, prejavovať záujem o niečo, o niekoho: z. sa o cestu do zahraničia, z. sa o výmenu bytu; z. sa o dobrého odborníka

zaugímať zaugímať

Zvukové nahrávky niektorých slov

zaujímať: →speex →vorbis
čestný muž ma zaujíma brave homme m'intéresse
ktorá ťa bude väčšmi zaujímať qui t'intéressera davantage
ma veľmi málo zaujímal m'intéressait fort peu
minulosti a zaujímať sa passé, de s'intéresser
vás to zaujíma, môžem cela vous intéresse, je puis
zaujíma, môžem vám ukázať intéresse, je puis vous montrer
že ma to zaujíma que ça m'intéresse
že vás to zaujíma que tout cela vous intéresse
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu