Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zatvoriť dok.

1. dať do polohy znemožňujúcej prístup; tým znemožniť prístup, zavrieť, op. otvoriť: z. okno, dvere, z. závory; z. byt

2. otočiť do polohy znemožňujúcej prívod; tým znemožniť prívod, zavrieť: z. kohútik (na vodovode), op. otvoriť; z. vodu, plyn, op. pustiť

3. spojiť časti niečoho roztvoreného, zavrieť, op. otvoriť: z. päsť, zošit, dáždnik; z. ústa i pren. hovor. prestať hovoriť; z. oči i pren. zaspať, zjemn. zomrieť

4. uzáverom, vrchnákom ap. utesniť, uzatvoriť, zavrieť, op. otvoriť: z. kufor, z. fľašu

5. umiestniť do uzavretého priestoru, zavrieť: z. peniaze do pokladnice, z. zajace do klietky; z. zlodeja uväzniť

6. (dočasne) zastaviť činnosť niečoho, zavrieť, op. otvoriť: z. obchod, ordináciu

7. zakázať činnosť niečoho, zavrieť: počas vojny boli vysoké školy z-ené

● z. oči pred, nad niečím úmyselne nevidieť; mať niekam z-ené dvere nemať prístup; chodiť so z-enými očami nevšímavo; (porada) za z-enými dverami tajná, dôverná;

nedok. zatvárať -a

// zatvoriť sa

1. dostať sa do polohy znemožňujúcej prístup, zavrieť sa, op. otvoriť sa: dvere sa samočinne z-li

2. spojiť sa do celku, zavrieť sa: oči sa mu z-li zaspal, zjemn. zomrel; kalichy kvetov sa na noc z-li; hladina sa nad ním z-la potopil sa, pren. utopil sa

3. zabrániť niekomu prístup k sebe: z. sa v izbe

● z. sa do seba stať sa uzavretým, neprístupným;

nedok. zatvárať sa

zatvárať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) privierať, zaťahovať, posúvať, zasúvať okná, dvere ap. tak, aby boli zatvorené; privretím, zasunutím okien, dverí ap. znemožňovať prístup do nejakého priestoru; zavierať: z. oblok, bránu, dvere; z. skriňu; z. byt, obchod; hovor. z. fľašu zátkovať; z. kohútik (na vodovode) zaťahovať

● z. pred niekým dvere znemožňovať mu vstup, prístup niekam;

2. (čo) niečo roztiahnuté, rozovreté, roztvorené sťahovať, zovierať, sklápať, zavierať: z. dlaň, ruku; z. knihu, notes; z. debnu; z. dáždnik; z. oči pri zaspávaní;

3. (čo) ukrývať, skrývať, ukladať niekam: z. peniaze; z. (pred deťmi) zápalky, lieky;

4. (čo) zastavovať, znemožňovať činnosť niečoho, rušiť, likvidovať: z. bane, továrne, obchody, školy;

5. (koho) dávať do väzenia, uväzňovať, zavierať: z. rozkrádačov národného majetku;

6. zastar. robiť závery, usudzovať, predpokladať, vyvodzovať, uzatvárať: T čoho zatváraš, že je kostol pravoslávny? (Kuk.) Z toho sa dá zatvárať, že tu bolo živšie. (Lask.);

dok. k 1-5 zatvoriť

|| zatvárať sa

1. (o dverách, oknách ap.) neostávať otvorený, odtiahnutý, odsunutý; posúvať sa, zasúvať sa, zapadať na svoje miesto; zavierať sa: dvere, okná sa zatvárajú;

2. zvierať sa, zovierať sa, sklápať sa; sťahovať sa; zavierať sa: ruka, dlaň sa zatvára; dáždnik sa zatvára; kvet sa (na noc) zatvára; oči sa mu (jej, im) zatvárajú pri ospanlivosti;

3. izolovať sa od iných ľudí zdržiavaním sa v neprístupnom, oddelenom priestore: Notár sa zatváral do svojej izby. (Urb.); pren. Zatvára sa do seba (Tim.) stáva sa nespoločenským, samotárom;

dok. zatvoriť sa

zatvoriť, -í, -ia dok.

1. (čo) privrieť, zatiahnuť, posunúť, zasunúť okná, dvere ap. na svoje miesto; privretím, zasunutím okien, dverí znemožniť prístup do nejakého priestoru; zavrieť: z. oblok, bránu, dvere; z. miestnosť, byt; hovor. z. fľašu zazátkovať; z. kohútik (na vodovode) zatiahnuť

● z. niekomu (pred niekým) dvere znemožniť mu vstup, prístup niekam; z. (si) srdce pred niečím, pred niekým zatvrdiť sa;

2. (čo) niečo roztiahnuté, rozovreté, roztvorené stiahnuť, zovrieť, sklopiť, zavrieť: z. ruku, dlaň; z. knihu, zošit, notes; z. kufor; z. dáždnik; z. oči i pren. a) zaspať; b) zomrieť; z. ústa i pren. prestať hovoriť;

3. (čo) ukryť, skryť, uložiť niečo niekam: z. peniaze, potraviny (pred niekým);

4. (čo) zastaviť, znemožniť činnosť niečoho, uzavrieť, zrušiť, zlikvidovať: z. bane, továrne; Maďarskí nacionalisti zatvorili Maticu slovenskú a slovenské gymnáziá.

5. (koho) dať do väzenia, uväzniť, zavrieť: Kramára zatvorili, lebo povedal čosi na kráľa. (Urb.);

nedok. zatvárať

|| zatvoriť sa

1. (o dverách, oknách ap.) neostať otvorený, odtiahnutý, odsunutý; posunúť sa, zasunúť sa, zapadnúť na svoje miesto; zavrieť sa. oblok sa zatvoril, skriňa sa zatvorila;

2. zovrieť sa, sklopiť sa, stiahnuť sa, zavrieť sa: dlaň, ruka sa zatvorí; kniha sa (mi) zatvorila, kufor sa zatvoril; oči sa mu zatvorili i pren. zaspal;

3. izolovať sa od ľudí uzavretím sa, zdržovaním sa v oddelenom priestore: z. sa do izby, do komory; z. sa pred ľuďmi, pred priateľmi prestať sa s nimi stýkať;

nedok. zatvárať sa