zatmenie -ia s. jav, keď je nebeské teleso dočasne zatienené iným: z. slnka, mesiaca; úplné, čiastočné z.
zatmenie -nia -ní s.
zatmenie, -ia str. astron. prírodný jav, pri ktorom je jedno nebeské teleso dočasne zatienené iným nebeským telesom, a preto neviditeľné. z. Slnka, Mesiaca
zatmenie [-í] s 1. ponorenie do tmy, zahalenie tmou: zatmenj welikjch swetel bjwa pro wloženj tretjho a zastjnenj (KoB 1666); opacitas: zastiňeni, zatmeni (KS 1763) pren wsemohúci synu, genž sy celi swet zatmenim bludárstwi k poznáni swetla priwedl (VP 1764); lasku pak (René) obsáhnúl, která šťesťí budúcé bez všeho zatmeňí slíbiťi móhla jedním učinkem (BR 1785) bez prekážok L. z. na Slnku, Slnka, Slnečné z. zatienenie Slnka Mesiacom: 27. bylo welike a strasslivé zátmenj na Sluncy (P. ĽUPČA 1699); solis exclipsis: zatmeni Slúnka (KS 1763); in februario slunečna zatmenj se prichodila (KHS 1792) z. Mesiaca, Mesačné z. zatienenie Mesiaca Zemou: eclipsis lunae: zatmenj Mesyca (KS 1763); zodiacus aneb mesjcne zatmeny aneb wedle gjnych slunečne kolo se nazywa (KCS 18. st) F. po zarmutku radost biwa, po horkosti med opliwa, po zatmeny slunce swity (SlK 1766-80) po plači prichádza smiech 2. urobenie nejasným, nezrozumiteľným: které tebe starec rozpráwal wimislené weci, gsu spletené k zatmeny (PT 1778)