zatemnený, zatemnelý, zatemnilý príd
1. urobený temným: infuscatus: zatmely; zatemneny (KS 1763)
L. (medicína) gest na mnohych probowana, ktery zatemnene očj melj a kterj malo wideti mohlj (RT 17. st) mali očný zákal
2. zbavený súdnosti: čjm wjce ga mogemu Bohu mam dekowat, že mne od wetru papeskeho zatemnileho včenj tak milostiwe ochranil; ty, kterj w neznamosti, w newere a w hrjssjch zatwrdily a zatemnely lide to same z milosty gjm predstawowane neobsahly (WO 1670); wjce sy sobe wážil lecgakých zatemnených mužičkuw nowotných (SPa 1716); namňívávajú sa a verá zaťemňené jejích hlavi, že takovímto všecko jest dovoleno (BR 1785); Duch Swatj oswecuge srdcia zatemnene; w tomto swetle mame chodjtj, nebo gest swice horicj a oswecugjcj zatemnele zmjsly lidske (CS 18. st)