telefonovať, -uje, -ujú nedok.
1. hovoriť, dorozumievať sa pomocou telefónu;
2. (komu i bezpredm.) telefonicky volať: t. priateľovi; Každý jej telefonoval do internátu. (Tat.) Telefonoval po žandárov. (Fr. Kráľ);
dok. zatelefonovať
zatelefonovať, -uje, -ujú dok. (komu, kam, komu čo i bezpredm.) telefonicky niečo niekomu oznámiť, podať zprávu, zavolať niekoho: z. ministrovi, z. do redakcie; z. na poštu; z. pre četníkov (Jil.)