Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zatiecť -tečie -tečú -tiekol dok. iba 3. os.

1. tečením sa dostať, dosiahnuť (hranicu ap.): voda z-la až za dom; neos. do pivnice z-lo

2. byť zasiahnutý, poškodený niečím tečúcim: z-ené steny, celý dvor z-l kalom;

nedok. zatekať

zatekať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.

zatekať, zatekávať p. zatiecť

zatiecť, -tečie, -tečú, -tiekol dok.

1. nasiaknuť vodou, vlhkosťou: stena, povala zatiekla; Rebrík pod nami zatiekol. (Hor.)

2. (čím) zašpiniť sa, zamazať sa roztečenou, obyč. lepkavou tekutinou: kolesá zatečené olejom, prsty zatečené malinovou šťavou, tvár zatečená krvou;

nedok. zatekať, -á, -ajú;

opak. zatekávať, -a, -ajú

zatekať p. zatiecť

zatiecť dk potiecť roztečenou tekutinou: ranena strana tela zatekla černú krwu (PT 1778); zatekať ndk:
1. zmáčať: twár Telemacha né zwlažená, ale slzámi zatekat widená gest (PT 1778);
x. pren (Telemach) z slzámi začal zatekat (PT 1778) začal plakať
2. čes opúchať: obturgeo: otekám, zatekám, opuchám (KS 1763)