zatajiť -í -a dok.
1. uchovať v tajnosti; nepriznať, zaprieť, odtajiť: z. strach, z. sa pred niekým; z. účasť na niečom; z-ený obdiv
2. zadržať (význ. 2): z. dych;
nedok. zatajovať
// zatajiť sa zaseknúť sa (význ. 2): z-l sa mu dych nad tým
zatajiť, -í, -a dok. (čo)
1. nepriznať niečo, poprieť, zaprieť, odtajiť: z. svoje názory; z. svoju vinu, účasť na niečom; z. (niekomu) pravdu; Stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.)
2. premôcť, potlačiť, zadržať (o citových prejavoch a telesných pocitoch): z. dych, ston, plač; z. radosť, strach; z. svoje city;
nedok. zatajovať, -uje, -ujú