zaťať -tne -tnú dok.
1. tnutím dostať do niečoho, zaseknúť: z. sekeru, sekerou do pňa; pazúry z-té do obete
2. pevne stisnúť, zovrieť, zaseknúť: z. jazyk medzi zuby; z. zuby i fraz. premôcť hnev, bolesť; z. päste; neos. z-lo ho (v krížoch) seklo ho
3. zatarasiť (význ. 1), zahatať: cesta je z-tá i pren. niečo sa nedá uskutočniť
● expr. z. do živého zasiahnuť rečami citlivé miesto; → vysoko z.;
nedok. zatínať -a
// zaťať sa
1. tnutím sa dostať pod povrch, zaseknúť sa: pes sa mu z-l zubami do krku
2. stisnúť sa (význ. 1), zovrieť sa: pery sa z-li
3. stať sa tvrdohlavým, neústupným, zatvrdiť sa: z-l sa a mlčal; z. sa ako mulica;
nedok. zatínať sa
zatnúť -e -ú -ťal dok. zaťať (význ. 1, 2): z. šabľou do pása; z. zuby;
// zatnúť sa zaťať sa (význ. 3): z-l sa, slovka nepovie;
sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťať • zatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do dreva • rúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polená • stav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory
2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kocky • roztínať (väčším nástrojom): roztína kosti • odsekávať • odsekúvať • odsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slová • odtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa
3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať
stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčať • stlačovať • tlačiť • tisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebe • zvierať • zovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstoch • zatínať (pevne stískať): zatína päste • žmoliť • mädliť • expr.: mäkušiť • miagať • mliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteru • objímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebe • expr. oblápať
2. p. šetriť 2
zaťať (nár. i zatnúť), -tne, -tnú, -ťal, rozk. -tní dok.
1. (do čoho, zried. i čo do čoho, pren. i do koho) prudkým pohybom nejaký ostrý nástroj (sekeru, meč ap.) do niečoho, niekam vraziť, zaseknúť, zaraziť: z. do stromu, do kláta, do dverí; z. sekeru do brvna, do pňa; z. čakan (čakanom) do zeme; rázne, prudko do niečoho z.; pren. z. niekomu do živého dotknúť sa v reči citlivého miesta;
2. expr. (koho, čo, do čoho) prudko udrieť; šľahnúť: (Krava) zaťala ho chvostom po tvári. (Kuk.) (Kočiš) zaťal kone. (Záb.) Mládenec do nich (do koní) zatne. (Heč.)
3. (čo, čo medzi čo) silno, pevne zovrieť, stisnúť; zovretím, stisnutím zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť: t. zuby, päsť, päste, z. pery; z. jazyk medzi zuby (Fig.);
4. (cestu) zatarasiť, prehradiť, vyrúbanými stromami: cesta je zaťatá, z. niekomu cestu prekaziť mu postup;
pren. zabrániť, prekaziť mu niečo (úmysel, plán ap.): S rozhodnosťou zaťala Vetrovskému cestu. (Jégé) Mne cestička zaťatá, kým ona nie vydatá. (Botto)
5. zried. (koho, čo) zabiť (sekerou, mečom ap.): Jano roľu prepil, kone zaťal sekerou. (Rys.);
nedok. zatínať, -a, -ajú
|| zaťať sa (nár. i zatnúť sa)
1. (do čoho, do koho) (o niečom ostrom, končitom) prudko, prudkým pohybom sa niekam, do niečoho vtlačiť, vtisnúť; zaraziť sa, zaseknúť sa: Zaťal sa klepetom do žaby rak. (Krno) Jerguš zaťal sa doň nechtami. (Ondr.)
2. silno, pevne sa zovrieť, stisnúť sa: zuby sa zaťali, päste sa zaťali;
3. hovor. stať sa tvrdohlavým, neústupným, zanovitým, zatvrdiť sa: Ona sa zaťala proti rodičom. (Laz.) Zatne sa a ani slova od nej nevytiahneš. (Kuk.);
zatínať, zatínať sa p. zaťať, zaťať sa