zaťať (nár. i zatnúť), -tne, -tnú, -ťal, rozk. -tní dok.
1. (do čoho, zried. i čo do čoho, pren. i do koho) prudkým pohybom nejaký ostrý nástroj (sekeru, meč ap.) do niečoho, niekam vraziť, zaseknúť, zaraziť: z. do stromu, do kláta, do dverí; z. sekeru do brvna, do pňa; z. čakan (čakanom) do zeme; rázne, prudko do niečoho z.; pren. z. niekomu do živého dotknúť sa v reči citlivého miesta;
2. expr. (koho, čo, do čoho) prudko udrieť; šľahnúť: (Krava) zaťala ho chvostom po tvári. (Kuk.) (Kočiš) zaťal kone. (Záb.) Mládenec do nich (do koní) zatne. (Heč.)
3. (čo, čo medzi čo) silno, pevne zovrieť, stisnúť; zovretím, stisnutím zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť: t. zuby, päsť, päste, z. pery; z. jazyk medzi zuby (Fig.);
4. (cestu) zatarasiť, prehradiť, vyrúbanými stromami: cesta je zaťatá, z. niekomu cestu prekaziť mu postup;
pren. zabrániť, prekaziť mu niečo (úmysel, plán ap.): S rozhodnosťou zaťala Vetrovskému cestu. (Jégé) Mne cestička zaťatá, kým ona nie vydatá. (Botto)
5. zried. (koho, čo) zabiť (sekerou, mečom ap.): Jano roľu prepil, kone zaťal sekerou. (Rys.);
nedok. zatínať, -a, -ajú
|| zaťať sa (nár. i zatnúť sa)
1. (do čoho, do koho) (o niečom ostrom, končitom) prudko, prudkým pohybom sa niekam, do niečoho vtlačiť, vtisnúť; zaraziť sa, zaseknúť sa: Zaťal sa klepetom do žaby rak. (Krno) Jerguš zaťal sa doň nechtami. (Ondr.)
2. silno, pevne sa zovrieť, stisnúť sa: zuby sa zaťali, päste sa zaťali;
3. hovor. stať sa tvrdohlavým, neústupným, zanovitým, zatvrdiť sa: Ona sa zaťala proti rodičom. (Laz.) Zatne sa a ani slova od nej nevytiahneš. (Kuk.);
nedok. zatínať sa
zatínať, zatínať sa p. zaťať, zaťať sa