Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zaťať -tne -tnú dok.

1. tnutím dostať do niečoho, zaseknúť: z. sekeru, sekerou do pňa; pazúry z-té do obete

2. pevne stisnúť, zovrieť, zaseknúť: z. jazyk medzi zuby; z. zuby i fraz. premôcť hnev, bolesť; z. päste; neos. z-lo ho (v krížoch) seklo ho

3. zatarasiť (význ. 1), zahatať: cesta je z-tá i pren. niečo sa nedá uskutočniť

expr. z. do živého zasiahnuť rečami citlivé miesto; vysoko z.;

nedok. zatínať -a

// zaťať sa

1. tnutím sa dostať pod povrch, zaseknúť sa: pes sa mu z-l zubami do krku

2. stisnúť sa (význ. 1), zovrieť sa: pery sa z-li

3. stať sa tvrdohlavým, neústupným, zatvrdiť sa: z-l sa a mlčal; z. sa ako mulica;

nedok. zatínať sa


zatnúť -e -ú -ťal dok. zaťať (význ. 1, 2): z. šabľou do pása; z. zuby;

nedok. zatínať -a

// zatnúť sa zaťať sa (význ. 3): z-l sa, slovka nepovie;

nedok. zatínať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zatínať ‑a ‑ajú nedok.; zatínať sa

zatínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.


zatínať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.

sekať 1. ostrým predmetom narúšať celistvosť niečoho • ťaťzatínať: seká, tne, zatína sekerou do stromu, nožom do drevarúbať (pomocou sekery deliť): rúbať polenástav. slang. štemovať: štemovať do múru otvory

2. rozdeľovať na drobné kúsky • rozsekávať: seká, rozsekáva nožom kapustnú hlavu, ľadové kockyroztínať (väčším nástrojom): roztína kostiodsekávaťodsekúvaťodsekovať (oddeľovať kúsky z niečoho) expr.: seká, odsekáva slováodtínať (väčším nástrojom z niečoho): odtína z kusa mäsa

3. p. biť 1, 2 4. p. robiť 1 5. p. mykať


stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

2. p. šetriť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaťať (nár. i zatnúť), -tne, -tnú, -ťal, rozk. -tní dok.

1. (do čoho, zried. i čo do čoho, pren. i do koho) prudkým pohybom nejaký ostrý nástroj (sekeru, meč ap.) do niečoho, niekam vraziť, zaseknúť, zaraziť: z. do stromu, do kláta, do dverí; z. sekeru do brvna, do pňa; z. čakan (čakanom) do zeme; rázne, prudko do niečoho z.; pren. z. niekomu do živého dotknúť sa v reči citlivého miesta;

2. expr. (koho, čo, do čoho) prudko udrieť; šľahnúť: (Krava) zaťala ho chvostom po tvári. (Kuk.) (Kočiš) zaťal kone. (Záb.) Mládenec do nich (do koní) zatne. (Heč.)

3. (čo, čo medzi čo) silno, pevne zovrieť, stisnúť; zovretím, stisnutím zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť: t. zuby, päsť, päste, z. pery; z. jazyk medzi zuby (Fig.);

4. (cestu) zatarasiť, prehradiť, vyrúbanými stromami: cesta je zaťatá, z. niekomu cestu prekaziť mu postup;

pren. zabrániť, prekaziť mu niečo (úmysel, plán ap.): S rozhodnosťou zaťala Vetrovskému cestu. (Jégé) Mne cestička zaťatá, kým ona nie vydatá. (Botto)

5. zried. (koho, čo) zabiť (sekerou, mečom ap.): Jano roľu prepil, kone zaťal sekerou. (Rys.);

nedok. zatínať, -a, -ajú

|| zaťať sa (nár. i zatnúť sa)

1. (do čoho, do koho) (o niečom ostrom, končitom) prudko, prudkým pohybom sa niekam, do niečoho vtlačiť, vtisnúť; zaraziť sa, zaseknúť sa: Zaťal sa klepetom do žaby rak. (Krno) Jerguš zaťal sa doň nechtami. (Ondr.)

2. silno, pevne sa zovrieť, stisnúť sa: zuby sa zaťali, päste sa zaťali;

3. hovor. stať sa tvrdohlavým, neústupným, zanovitým, zatvrdiť sa: Ona sa zaťala proti rodičom. (Laz.) Zatne sa a ani slova od nej nevytiahneš. (Kuk.);

nedok. zatínať sa


zatínať, zatínať sa p. zaťať, zaťať sa

zaťať, zatnúť dk
1. čo tnutím dostať do niečoho, zaseknúť niečo: o twrzy neb zamku, ktere magi borzyti, rychtarz ma napred trykrat zatiti na geden zamek a sedlak swym czekanem (ŽK 1473); prvý raz zaťali, íverčok vyťali (RL 15. st); na ktere reczi Krssko Ianos sladkowj hned do hlawj sekeru zatal (NEMŠOVÁ 1690); žena, málo chibilo, že naveki ňebila straťená, neb jak viďela uprímního svého privaleního, zatnúla ješte jednímu do hlavi (BR 1785); kaž na nem (na koňovi) geti do wody, at zatone to misto, kde si mu zatnul, až mu krew u wode stane, tim mu pomužes (RG 18. st); s tim nožem, s kterim med beress, zatni do zeme (NV 18. st)
L. eret: dáti žjlu zatjti (WU 1750) pustiť žilou
F. hluboko sy zatal sekeru do cyziho (BV 1652) veľmi si sa zastarel do cudzích záležitostí
2. koho prudko udrieť, šľahnúť niekoho: Istvan wrhol ho (Michala) o zem, byl ho y korbaczom ho raz zatal (V. ČEPČÍN 1669)
F. aliquem: někoho slowami zaťati, wysmjwati (WU 1750) posmievať sa niekomu
3. čo zatarasiť, prehradiť (cestu ap.) postínanými stromami: za času tohože fatensa byly Wrbičangia kossare z tegto strany yarku zataly (LIPTOV 1653)
4. koho poraniť al. zabiť niekoho sečnou zbraňou: Gyryka pan Michal czekanom zatal (TURIEC 1570); lilek beste, hnetky te zatnem, procž nechcess se mnu na piergu chodity (B. ŠTIAVNICA 1621); Jan dohonivsse Andrasse, tak ho zatyal kordom, ze se gemu menteka rospadla (LIPTOV 1634); po takowich rečech Daniel Abel Ondrega w chlewe zatyal (HÁJ 1668); (svedkyňa) widela, že Istvan zatal na Velicze Matiassa (TURIEC 1713);
x. pren (diabol) Vitaliussi poljček dal a ukrutnim zausskem ho zatjal (VP 1764) prudko udrel; zatínať ndk k 1: clanos in eudem Nicolaum Zabo immittens, vulgo czakany do neho zatynagicz (TURIEC 1580)
L. dwe žyly w tyle z obu stran zatyname proty bolesty hlawy (KLe 1740) púšťame krv; k 3: swedek sam zatjnal kossjar (LIPTOV 1779) ohradzoval postínaným krovím; zatínať sa ndk zasekávať sa: haesitantia: zagikánj w reči, zatinati se w mluwenj (WU 1750)


zatínať p. zaťať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu