zastrieť -ie -ú dok.
1. zakryť (význ. 1), prikryť: z. oblok závesom; z. si tvár závojom zahaliť; z-etý stôl
2. zakryť (význ. 2): z. niekomu výhľad
3. skryť (význ. 1), utajiť, zakryť: z. obavy, strach; z-etá výčitka, op. otvorená; z. zločin
4. urobiť nejasným, zahmleným: bolesť mu z-la vedomie; z-etý hlas priškrtený;
nedok. zastierať -a
// zastrieť sa
1. zatiahnuť sa: nebo sa z-lo (mrakmi);
pren. tvár sa z-la bôľom
2. stať sa nejasným, zahmleným: pamäť sa mu z-la;
nedok. zastierať sa
zastrieť, -ie, -ú, zastretý, rozk. -stri dok.
1. (čo i čo čím) rozprestretím niečoho prikryť, zakryť, pokryť, zahaliť: z. obloky plachtou, z. stôl obrusom, z. (si) závojom tvár; Mračno sa chystalo zastrieť jasnú hviezdu. (Zúb.)
2. (čo) nedať najavo, neprezradiť, zatajiť: z. smútok, žiaľ, radosť, rozpaky;
3. (čo komu) oslabiť, potlačiť (obyč. na kratší čas) činnosť niektorého zo zmyslov: z. niekomu vedomie; mať zastretý mozog; Zbitosť zastrela (Viere) zmysly. (Tim.)
4. (čo) (o hlase) urobiť temným, nejasným: Hlas mu zastrel suchý chrapot. (Hor.);
nedok. zastierať, -a, -ajú
|| zastrieť sa
1. (čím) pokryť sa, prikryť sa, zakryť sa: Vrcholce sa zastreli purpurovým závojom. (Kuk.); pren. Zastrel sa do prísneho inkognita (Kuk.) zatajil svoju totožnosť.
2. (ozmysloch) ustať (obyč. na chvíľu) vo svojej činnosti. Pamäť jeho sa zastrela. (Hor.)
3. (o hlase) stať sa temným, nejasným: Hlas sa jej zastrel. (Fig.);