zastrájať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie (sa) nedok.
chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť
2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?
3. porov. želať
chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)
vyhrážať sa naháňať strach, hrôzu s cieľom donútiť niekoho konať proti jeho vôli, výstražne napomínať • zahrážať sa: vyhrážať sa, zahrážať sa niekomu bitkou • hroziť sa • hroziť: neposlušníkovi (sa) hrozili prísnym trestom • strašiť • zastrašovať: strašili ho, zastrašovali ho, že ho stihne pomsta • zastrájať sa: zastrája sa, že vec tak nenechá • znepokojovať (vyvolávať nepokoj, strach): znepokojovať dlžníka
zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sa • strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstia • pripravovať sa • hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nás • zahrážať sa • vyhrážať sa • vystrájať sa • hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkou • expr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazí • nár. kustriť (sa) (Kálal)
zastrájať sa, -a, -ajú nedok.
1. (na koho, na čo, star. k čomu; s neruč. i so spoj. že) chystať sa, pripravovať sa, strojiť sa: Zastrájajú sa na pánov. (Pláv.) Cholera príde, keď sa tak na ňu zastrájajú. (Kuk.) Zastrájali sa k činnosti národnej. (Podj.) Zastrájali sa zhášať svetlá. (Hurb.) Fraňo sa zastrájal, že dačo povie. (Tat.) Ešte sa zastrája, že ma prevýši. (Jes-á)
2. (komu) vyhrážať sa: Už sa mu dávno zastrájal, že ho raz ovalí. (Taj.);
dok. k 1 zastrojiť sa, -í, -a
zastrájať ndk čo chystať, pripravovať niečo: (richtár) ze by on nowe prawo na nich zastrayal (HLOHOVEC 1546); lekar nemocnemu guss flaystre prikladat kaže, kupel zastragat; tento nass host dobre gedel, hostini zastragal (MiK 18. st); z. sa ndk čím vyhrážať sa niečím: (richtár) hnetyki bitim a zlorecenim se zastraga (RUDNO 1758); nech wizna y to swedek, zdaliss tenže Yano se zastragal (S. HORY 1785)