zastrieť -ie -ú dok.
1. zakryť (význ. 1), prikryť: z. oblok závesom; z. si tvár závojom zahaliť; z-etý stôl
2. zakryť (význ. 2): z. niekomu výhľad
3. skryť (význ. 1), utajiť, zakryť: z. obavy, strach; z-etá výčitka, op. otvorená; z. zločin
4. urobiť nejasným, zahmleným: bolesť mu z-la vedomie; z-etý hlas priškrtený;
nedok. zastierať -a
// zastrieť sa
1. zatiahnuť sa: nebo sa z-lo (mrakmi);
pren. tvár sa z-la bôľom
2. stať sa nejasným, zahmleným: pamäť sa mu z-la;
nedok. zastierať sa
cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň
kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamufláž • maskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamufláž • zastierať • zatajovať • utajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strach • fraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom
tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal
porov. aj zaprieť1 1
2. p. obsahovať
zastierať 1. p. cloniť 2. p. tajiť 1, kamuflovať
zastierať, zastierať sa p. zastrieť, zastrieť sa
zastrieť, -ie, -ú, zastretý, rozk. -stri dok.
1. (čo i čo čím) rozprestretím niečoho prikryť, zakryť, pokryť, zahaliť: z. obloky plachtou, z. stôl obrusom, z. (si) závojom tvár; Mračno sa chystalo zastrieť jasnú hviezdu. (Zúb.)
2. (čo) nedať najavo, neprezradiť, zatajiť: z. smútok, žiaľ, radosť, rozpaky;
3. (čo komu) oslabiť, potlačiť (obyč. na kratší čas) činnosť niektorého zo zmyslov: z. niekomu vedomie; mať zastretý mozog; Zbitosť zastrela (Viere) zmysly. (Tim.)
4. (čo) (o hlase) urobiť temným, nejasným: Hlas mu zastrel suchý chrapot. (Hor.);
nedok. zastierať, -a, -ajú
|| zastrieť sa
1. (čím) pokryť sa, prikryť sa, zakryť sa: Vrcholce sa zastreli purpurovým závojom. (Kuk.); pren. Zastrel sa do prísneho inkognita (Kuk.) zatajil svoju totožnosť.
2. (ozmysloch) ustať (obyč. na chvíľu) vo svojej činnosti. Pamäť jeho sa zastrela. (Hor.)
3. (o hlase) stať sa temným, nejasným: Hlas sa jej zastrel. (Fig.);