zastaraný1, star. i zastaralý príd.
1. nevyhovujúci súčasným potrebám, požiadavkám, nemoderný, staromódny; nečasový, neaktuálny: z-é náradie, zariadenie, z-é stroje, z-á technika; z-é metódy práce; z-é poriadky, predpisy; z-é náhľady, názory, predstavy;
2. lek. dlhotrvajúci, zdĺhavý, často s opakujúci; chronický: z-á choroba, z. zápal. katar;
zastaranosť, star. i zastaralosť, -ti ž.
zastaraný, zastaralý príd 1. príznačný pre dlhý vek svojej existencie, starý, nemoderný: zastaraný koren zelenati se počjna (PH 1770); exoletus: zastaraly (AP 1769); sedlák neodcházá daleko od swé osady podle zastaraleho zwyku (HRK 1773); moc a wladu užjwati, wssecký zastarané nawyklosti chtege wykoreniti (STo 1783); dost dluho prjdržj se gjch zle zwiklosti, zastarane neprawosti (PT 1796); pohlednete na wisoke stromy, zastarale duby, premile gawory (MK 18. st); x. pren náb zastarala hrjchuw čerwotoč gich skazily (SK 1697) 2. (o chorobe) neliečený, chronický: bolest hlawi zastarela (KoB 1666); woda palena z angelikj prospiwa zastaralemu kasslj etc. (RN 17.-18. st); hectice: zastarala, sucha zymnica (KS 1763); nemoc zastarala obtižuge lekara (MiK 18. st); -osť ž zvyklosť, zakorenenosť: tuto ga wam nakratce o zleg zwiklosti a w hrichoch zastaralosti predložim (MK 18. st)