zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l; znenazdajky z.
2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo
3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža
4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe
5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža
6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l
7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti
● z. na pol ceste nedokončiť niečo;
zastávať -a nedok. i opak.
1. k 2, k 5 i zastávať sa
2. byť stúpencom, hlásať: z. názor
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi
2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek
obhájiť 1. uviesť dostačujúce argumenty proti námietkam, útokom a pod. • uhájiť: obhájil, uhájil si svoju pravdu • obrániť • ubrániť (slovami, silou): obrániť si česť; ubrániť záujmy podniku • postaviť sa (na obranu niekoho, niečoho): nemá sa kto za mňa postaviť • zastať sa • zastať (vysloviť námietky proti útokom na niekoho): vždy (sa) rád zastane slabšieho
2. p. zachovať 1
obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániť • ochrániť • uchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvom • vziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkom • obhájiť • uhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritu • kniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinu • zavarovať • uvarovať • zachovať • uchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvom • zastať • zastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými
postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstať • povstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohár • vzpriamiť sa • napriamiť sa • vztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčil • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihli • vzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stolu • hovor.: pozbierať sa • zozbierať sa • hovor. expr.: zviechať sa • schabrať sa • zrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohy • expr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sa • povstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel
2. zaujať miesto stojačky • stať si • stať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k obloku • zastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňa • zaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniec • popostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvoch • nastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov
3. p. vzoprieť sa 1, protestovať
vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim
2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť
3. p. vybaviť 1, 2
zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabších • podporiť • hovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situácii • ujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujal • fraz. chytiť niekomu stranu/stránku
zastať 1. p. zastaviť sa 1 2. p. postaviť sa 2 3. p. zastať sa 4. p. zastúpiť 1, 2 5. p. vykonať 1
zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)
2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!
3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)
p. aj zatarasiť
zastať sa, -stane, -stanú, rozk. -staň dok. (koho, čoho, za koho) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať niekoho, niečo: Predáčka má povinnosť zastať sa svojich ľudí. (Žáry) Bude sa vedieť zastať chudoby. (Krno) Ja som vedela, že sa zastaneš za mňa. (Vans.);
nedok. zastávať sa, -a, -ajú
zastať, -stane, -stanú, rozk. -staň dok.
1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastaviť sa: voz zastal, vlak zastal, auto zastalo; zástup, sprievod zastal; Malko zvážnel a zastal. (Ondr.)
2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastaviť sa: hodiny zastali, stroje zastali, motor zastal, mlyn zastal; srdce mu zastalo; dych mu zastal prestal dýchať
● hovor. rozum mu nad tým zastal nemohol to pochopiť;
3. zaujať miesto stojac, postaviť sa, stať si: Mať zastala. (Sládk.) Vzala biele šaty a zastala pred zrkadlo. (Tim.)
● z. ako stĺp, ako k zemi prikovaný zmeravieť od údivu, od prekvapenia ap.; zastal s otvorenými ústami bol veľmi prekvapený;
4. (koho, čo) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať sa niekoho, niečoho: (Pani) zastala si muža. (Vans.) Stromček malý v pustine nik nezastane. (J. Kráľ)
5. (koho) zastúpiť, zaradiť: Hana ju (chorú) vo všetkej robote zastane. (Jil.)
6. (čo) vykonať, urobiť, splniť (prácu, povinnosť ap.): Svoju prácu dobre zastane.
7. zastať si zried. (proti komu) postaviť sa, vzoprieť sa: Sedliaci podpísali, nevediac si proti notárovi zastať. (Taj.);
nedok. k 1, 2, 4-6 zastávať, -a, -ajú