Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l; znenazdajky z.

2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo

3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža

4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe

5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža

6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l

7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti

z. na pol ceste nedokončiť niečo;

zastávať -a nedok. i opak.

1. k 2, k 5 i zastávať sa

2. byť stúpencom, hlásať: z. názor

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zastať ‑stane ‑stanú ‑staň! ‑stal dok.; zastať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


obhájiť 1. uviesť dostačujúce argumenty proti námietkam, útokom a pod. • uhájiť: obhájil, uhájil si svoju pravduobrániťubrániť (slovami, silou): obrániť si česť; ubrániť záujmy podnikupostaviť sa (na obranu niekoho, niečoho): nemá sa kto za mňa postaviťzastať sazastať (vysloviť námietky proti útokom na niekoho): vždy (sa) rád zastane slabšieho

2. p. zachovať 1


obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániťochrániťuchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvomvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkomobhájiťuhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritukniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinuzavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvomzastaťzastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými


postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2


zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabšíchpodporiťhovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situáciiujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujalfraz. chytiť niekomu stranu/stránku


zastať 1. p. zastaviť sa 1 2. p. postaviť sa 2 3. p. zastať sa 4. p. zastúpiť 1, 2 5. p. vykonať 1


zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádopristaviť: vonku ma pristavil cudzinecstaviť: plynutie času sa nedá staviťzastar. predstať: predstali ho zbojnícizaskočiť: zaskočiť niekoho na cestehovor. zahamovaťzabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies strojazried. zhatiť: zhatiť nepriateľasubšt. zhaltovať (Beňo)prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robotelikvidovaťzlikvidovaťzrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobupráv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť platpozastavovaťpopristavovať (postupne, viacerých jedincov)

2. prestať postupovať • zastaviť sazastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastaluviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahataťzahatiťzahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východpozastavovaťpozahatávaťpozahrádzať (postupne)

p. aj zatarasiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zastať sa, -stane, -stanú, rozk. -staň dok. (koho, čoho, za koho) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať niekoho, niečo: Predáčka má povinnosť zastať sa svojich ľudí. (Žáry) Bude sa vedieť zastať chudoby. (Krno) Ja som vedela, že sa zastaneš za mňa. (Vans.);

nedok. zastávať sa, -a, -ajú


zastať, -stane, -stanú, rozk. -staň dok.

1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastaviť sa: voz zastal, vlak zastal, auto zastalo; zástup, sprievod zastal; Malko zvážnel a zastal. (Ondr.)

2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastaviť sa: hodiny zastali, stroje zastali, motor zastal, mlyn zastal; srdce mu zastalo; dych mu zastal prestal dýchať

hovor. rozum mu nad tým zastal nemohol to pochopiť;

3. zaujať miesto stojac, postaviť sa, stať si: Mať zastala. (Sládk.) Vzala biele šaty a zastala pred zrkadlo. (Tim.)

z. ako stĺp, ako k zemi prikovaný zmeravieť od údivu, od prekvapenia ap.; zastal s otvorenými ústami bol veľmi prekvapený;

4. (koho, čo) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať sa niekoho, niečoho: (Pani) zastala si muža. (Vans.) Stromček malý v pustine nik nezastane. (J. Kráľ)

5. (koho) zastúpiť, zaradiť: Hana ju (chorú) vo všetkej robote zastane. (Jil.)

6. (čo) vykonať, urobiť, splniť (prácu, povinnosť ap.): Svoju prácu dobre zastane.

7. zastať si zried. (proti komu) postaviť sa, vzoprieť sa: Sedliaci podpísali, nevediac si proti notárovi zastať. (Taj.);

nedok. k 1, 2, 4-6 zastávať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

zastať dokonavé sloveso
(ja) zastanem VKdsa+; (ty) zastaneš VKdsb+; (on, ona, ono) zastane VKdsc+; (my) zastaneme VKdpa+; (vy) zastanete VKdpb+; (oni, ony) zastanú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zastal VLdsam+; (ona) zastala VLdsaf+; (ono) zastalo VLdsan+; (oni, ony) zastali VLdpah+;
(ty) zastaň! VMdsb+; (my) zastaňme! VMdpa+; (vy) zastaňte! VMdpb+;
(nejako) zastanúc VHd+;
zastať zastať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor