zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l; znenazdajky z.
2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo
3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža
4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe
5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža
6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l
7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti
● z. na pol ceste nedokončiť niečo;
zastávať -a nedok. i opak.
1. k 2, k 5 i zastávať sa
2. byť stúpencom, hlásať: z. názor
brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť
2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet
zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sa • stavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postup • horliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvu • byť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školy • zastávať • nadŕžať • obhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektu • presadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy
zastávať p. zasadzovať sa
zastávať sa p. brániť 1
zastať sa, -stane, -stanú, rozk. -staň dok. (koho, čoho, za koho) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať niekoho, niečo: Predáčka má povinnosť zastať sa svojich ľudí. (Žáry) Bude sa vedieť zastať chudoby. (Krno) Ja som vedela, že sa zastaneš za mňa. (Vans.);
nedok. zastávať sa, -a, -ajú
zastať, -stane, -stanú, rozk. -staň dok.
1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastaviť sa: voz zastal, vlak zastal, auto zastalo; zástup, sprievod zastal; Malko zvážnel a zastal. (Ondr.)
2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastaviť sa: hodiny zastali, stroje zastali, motor zastal, mlyn zastal; srdce mu zastalo; dych mu zastal prestal dýchať
● hovor. rozum mu nad tým zastal nemohol to pochopiť;
3. zaujať miesto stojac, postaviť sa, stať si: Mať zastala. (Sládk.) Vzala biele šaty a zastala pred zrkadlo. (Tim.)
● z. ako stĺp, ako k zemi prikovaný zmeravieť od údivu, od prekvapenia ap.; zastal s otvorenými ústami bol veľmi prekvapený;
4. (koho, čo) postaviť sa za niekoho, za niečo, na obranu niekoho, niečoho, zastať sa niekoho, niečoho: (Pani) zastala si muža. (Vans.) Stromček malý v pustine nik nezastane. (J. Kráľ)
5. (koho) zastúpiť, zaradiť: Hana ju (chorú) vo všetkej robote zastane. (Jil.)
6. (čo) vykonať, urobiť, splniť (prácu, povinnosť ap.): Svoju prácu dobre zastane.
7. zastať si zried. (proti komu) postaviť sa, vzoprieť sa: Sedliaci podpísali, nevediac si proti notárovi zastať. (Taj.);
nedok. k 1, 2, 4-6 zastávať, -a, -ajú
zastávať p. zastať
zastávať sa p. zastať sa