zasmiať sa [-smá-, -smí-] dk
1. prejaviť, krátky čas sa smiať: nez yakz ge koliwek, proto sem se tomu welmi zasmala (HLOHOVEC 1563); ale ga znage gu dobre, zasmil sem se (SKALICA 1676); mužess se tess nekdy zasmit, když čas k temu nuti (GV 1755); arrideo: zasmáti se (AP 1769); (Jupiter) maličko se zasmegyce, dal slobodu rozhnewanég bohini (PT 1778); zasmála se Sára na rečy teto (PrW 1780)
2. koho vysmiať niekoho: ona mi ništ nerekla, len sa mi zasmala (KC 1791)
3. pousmiať sa: Tomass boskal tu ženu na vsta a sseptal gj cosi, na to se ona zasmala (ZVOLEN 1635);
F. werim w Pana Boha, ze y mne sa slunce zasmege (RADVAŇ n. H. 1704) bude šťastný; zasmievať sa ndk k 1: rideo: zasmjwam se; conrideo: zasmjwám se (KS 1763); k 3: arrideo: zasmjwám se na nekoho (KS 1763); subrideo: zásmjwám se (GrP 1771)