Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zaseknúť -e -ú -kol dok. zaťať (význ. 1, 2): z. sekeru do kláta; z. chvost medzi nohy, z-té zuby, pery;

nedok. zasekávať -a

// zaseknúť sa

1. zaťať sa (význ. 1): zuby sa z-li do pery

2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, zadrhnúť sa: stroj, zámok sa z-l, dych sa mu z-l; z. sa v behu, v reči;

nedok. zasekávať sa

zasekávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

zasekávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

zaseknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. (čo, čo komu) prehradiť, zatarasiť zásekom, zarúbať, zaťať: z. (niekomu) cestu, chodník;

pren. prekaziť, zaraziť, znemožniť: Ivanovi zaseklo sa bludárenie. (Šolt.)

2. (čo, čím do čoho) zaťať, seknúť: z. sekerou, šabľou do stromu, z. čakanom do skaly; (Pavel) zasekol zuby do spodnej pery. (Jil.)

3. (čo; čo kam) silným stisnutím, pritlačením, zaklonením prichytiť; pricviknúť, zacviknúť: z. jazyk medzi zuby; Ta ruku pcháme, kde nám ju zaseknú. (Kal.) Cigáni zasekli husle pod bradu. (Kal.) (Hanka) medzi kolenami drží zaseknutý šechtár. (Fr. Kráľ)

4. (čo) pevne stisnúť, zaťať: z. pery, zuby;

5. hovor. zastaviť sa v činnosti, v chode, v rozvoji, zaseknúť sa: Vývoz do cudziny zasekol. (Fig.) Remeslo, zaseklo. (Dobš.)

6. zried. (koho) okríknuť, zakríknuť, zahriaknuť: „To je moc!“ — zasekol ho starší (Kuk.);

nedok. zasekávať, -a, -ajú

|| zaseknúť sa

1. (do čoho, kam i bezpredm.) zaryť sa, zaboriť sa, vtlačiť sa, vtisnúť sa (obyč. o niečom ostrom, zahrotenom): sekera sa zasekla do stromu; Tehla letela na zem, kde sa zasekla. (Zúb.)

2. hovor. prerušiť, náhle zastaviť, skončiť nejakú činnosť, zastaviť sa v nejakej činnosti; prestať niečo robiť: Spevák sa zasekne (Heč.) prestane spievať; traktor sa zasekol prestal ísť; reč sa mu zasekla prestal hovoriť; dych sa mu zasekol prestal (na chvíľu) dýchať;

nedok. zasekávať sa